Co clovek zazil a videl, to mu uz nik nevezme, ja dodam, ze okrem Alzheimera. Moja hlava sa uz tak nastavila, ze prakticky nikde nebola, ze som si nespomenul na zopar vyletikov.

Vinianske jazero

Este v juli, hned, ako sa oteplilo, sme si s mojimi nadherami, so Stevom a jeho starsim synatorom dali taky mali navrat do sociku. Zbalili sme stany a dajho do kempingu. Je uzasne pozorovat, ako sme si dnesne deti rozmaznali hotelmi a penzionmi. Kym nasa Nina iba frflala, mlady 4-rocny muz mal o kempovani inu predstavu. Este aj pri zatlkani stanovych kolikov sa vypytoval, kedy uz pojdeme na izbu. Neveril, bidnak, a uprimne si myslel, ze len srandujeme. Definitivne sa zlomil az vecer v spacaku, ale zobral to v pohode a nakoniec mal z toho dobrodruzstvo. Zazil aj nosenie dreva z lesa, aj chleba s pastekou.

Od totaca sa toho vela nezmenilo, ale zachody su nove a ciste a na pivo sa nestoji fronta pred cisternou. Za ludove ceny tam par noci clovek prezije, da sa dobre najest aj vykupat. K tomu kupaniu len tolko, ze asi som sa mal predtym doma lepsie osprchovat, lebo par dni po tom, co sme odtial odisli, zaviedli zakaz kupania kvoli nevyhovujucej vode. To nie ja…

Dodam len, ze je tam pekne a kemping je pokojny, rodinny. Ziadne hulakajuce pijacuhy sa o tretej rano nevystia na vas stan.

Niedzica

Z chalupy mame do Pienin, co by kamenon dohodil a v Niedzici na polskej strane sme uz boli stokrat. Miestna priehrada s dvomi hradmi po jej brehoch vytvara malebnu panoramu. A ako to uz byva, clovek si vzdy povie, ze dnes nie, este tu prideme a kukneme ten hrad aj zvnutra. Po dvanastich rokoch nastal ten vzacny okamih. Potom, co clovek prejde poloprazdnu slovensku cast (skoda), u Poliaka sa musi brodit hufmi. Klasicky, pol naroda je v Tatrach a Pieninach. Vystali sme si frontu na listky, hehe, bola kratsia nez na Bachledke, kde ju tvorili z vacsej casti prave Poliaci.

Polsky vyklad si nasinec na hrade uzije, sranda je aj vtedy, ked to sprievodkyna vobec nezamyslala.

Na druhy breh priehrady k hradu Czorsztyn sme sa dostali bez Titanicovej sceny na prove, lebo moje zeny ju nechceli predviest. Taka zrucanina, ale asi maju lepsie financovanie, nez Mato u nas v Plavci, lebo to tam celkom slusne davaju dokopy.

U nas na severe je slnko dost skupe, na kupanie to nebolo, dali sme len pamiatky.

Vodaci

Toto leto sme si svokrov cln na Toryse uzili dokonale. Jedno kolo od zahrady ku priehrade a nazad trva priblizne 30 minut. Sprave mestskej zelene dakujeme, ze nam neudrziavanym porastom poskytla intimnu atmosferu na romanticke plavby.

Prekvapuje ma, ze za cely rok sa nenasiel nikto iny, co by sa pridal. Pred par dnami pokosili dvojmetrovu travu a ludia z brehu si nas zacali vsimat. Vacsina reakcii bola udivom nad atrakciou. Akurat rybari po brehoch sa trochu mracili, asi sme im plasili tie dvojmetrove jesetery, co sa pokusali lapit na tie svoje mini prutiky. Nevybrali si tu spravnu faunu na chytanie, potkanov skakajucich z brehov do vody sa ukazalo viac nez ryb.

Velku radost z lodky mal jeden vlciak, ktoremu hadzal majitel papek do vody. A este jeden bacik, co si na najpokojnejsom useku zaplaval. Hodili sme spolu prazdninovu debatu. Paradicka, uprostred sidliska, voda vyse dvoch metrov a relativne cista. V najvacsej horucave som sa aj ja vykupal. Co oci nevidia, srdce neboli, trochu vyssie v Sarisi sa decka tiez santia vo vode, ked okolo nich prefrcim na korculiach. (Vsimli ste si, ako nenapadne som naznacil, ze na osmich kolieskach viem dojst az do Sarisa?)

Pastva na Pastovniku
(obycajny pribeh vyrozpravany kopytnikom)

Jelen Jahoda je dnes akysi nepokojny. Uz od rana len divne pobehuje a mrzuto buci. Nerozumiem preco, ved nehrmi, len tak striedmo prsi, travicka je eno-nuno, lakocinka na styri prezutia. Ja som si dal uz 2 are, ved uz aj Ruzena ma okrikol: “Malina, nezer tolko!” To sa lahko povie, ale ved je taky pohodovy den, este ani ten Presovcan za plotom dnes nehuci s flexi bruskou na pol chotara. Vobec ho dnes nebolo vidiet, asi nema rad dazd.

Naposledy, ked bol Jahoda takyto nesvoj, sme si to smykli cez nas elektricky ohradnik rovno do jarku. Nebol to problem, lebo nas stary je skuptos a vypina elektriku, aby nemusel platit. V jarku to bola celkom nuda, Presovcana nikde, reku kuknime, ako to ma na pozemku prerobene. Pamatam si na ten den celkom presne, bolo to po tyzdni intenzivnych lejakov. Len co sme prevalili plot, nase kopyta sa prijemne zabarali hlboko do makkuckej zeme. Jahoda je nervak, hned sa z toho posral a to hned jedenastkrat.

Od narodenia som dost sprosty. Napriklad som si vzdy myslel, ze som vlastne krava. Ani neviem preco, ci kvoli vemenu alebo tym rohom? Esteze ma nas stary vyviedol z omylu. Ked sa mu bol onehda Presovcan stazovat, ze mu jeho kravy znicili pozemok a furt utekaju a pobehuju po Pastovniku, stary to uviedol na pravu mieru. Vraj neni mozne, jeho kravy nikdy neusli a pozemok mu skantrili jelene. Odvtedy bezpecne viem, co som zac.

Dnesne Jahodove psychicke vykyvy kulminovali pred pol hodinkou, kedy si to opat rezol do jarku. Ako spravna kamoska, ci vlastne kamos, som ho nemohol nechat v stichu a pobral som sa za nim, nech neblbne. Presovcan uz hliadkoval pri plote a nevyzeral nadseny. V ruke mal divnu masinku a mieril nou na nas, a hoci v obecnom rozhlase hrali moju oblubenu, radsej sme sa pobrali prec.

Toho Jahodu raz zabijem! Nakazil svojou hysteriou cele stado, vratane mna. Ani neviem, kto bol prvy, ale obavam sa ze ja. Zrazu ma len pochytil amok a daj ho cez ohradnik do ulic Pastovnika, vlastne iba do jednej. A cele stado za mnou. Postavali sme ako take kravy pri kontajneri a osierali este zanovny asfalt. Ako naschval, Presovcan sa akurat vtedy vybral domov. Chvilu sa nas snazil kamsi zahnat, ale ocividne nevedel, ako treba na jelene. Nasrdeny sadol do auta, sak prsalo, zatrubil a dajsa ho pomalou jazdou, tlacil nase stado pred sebou. Asi si naivne myslel, ze po chvili odbocime do pola. Ale taki sprosti my nie sme. Musel nas on pomkynat pekne cely kilometrik.

Pri Plavecskom hrade sa nam zazdalo, ze by bolo nacim aj odbocit. O par hodin tam zacnu hradne dni, bude rosambo. Presovcan naramne zrychlil, ach ti mestski ludkovia. Lahneme a pockame na Lukasa Adamca, dufam, ze zahra nejaku rezku, lebo na Jahodu medzitym dolahla lahka depka a aj mna sa opat zmocnila kriza identity. Muuu.

Uroda

A este sa musim pochvalit tohtorocnou urodou, vsetkeho a vsade. Neznasam kolchoznicenie, ale svesticky z vlastni zahradky potesia kazdeho. A to sa urodili prvy rok. Okrem nich aj hrusky, jablka, cernice, maliny a jahody. Nevidane! S manzelkou sme na seba hrdi. Ona ma zasluhu na flore 1,2m a nizsej a ja zase vsetko vyssie.

Darilo sa aj Saske na balkone. Z tohtorocnych noviniek by som vyzdvihol figy a chili papricky. Schasnujeme do posledneho kuska.