Take oneskorenie s pisanim ako teraz som snad este nemal. Cele dni klepem kvanta riadkov v programovacich jazykoch a v tom materinskom sa mi napokon nechce. Ved to aj na sebe pocitujem, ze za tie roky sa mi slovna zasoba obmedzuje a pise sa mi tazko a kostrbato. Nepomaha ani to, ze sem-tam schrumem nejaku ti beletriu.

Pred dvomi tyzdnami sme sa nazbierali pekna partia a po roku sme zbehli na vikend k Ricimu na Lysu. Domaci pan, ako oslavenec, splasil sud Sarisa, k tomu sme nakupili klasicky proviant a zabava sa mohla zacat.

V piatok vecer sa postupne dotrmacali zvysni clenovia, z kazdeho sme mali srandu, lebo vzdy potreboval navigacnu pomoc od Riciho, ktora sa ukazala ako ocividne chaba. Na pripitok sa stretli este Rasid, David, Mino, Tono, Tomas (ktory mal presne v ten den narodeniny), Matus (ktoreho som dlho nevidel) a Tomi z KE.

Pivo, hambace, vyvetranie sa prechadzkou k vysielacu, pivo, hambace a nalada bola skvela. V noci sme si dali hru Party, ktora sa uz pri niektorych borcoch ukazala ako nad ich moznosti. Dobre vediet, ze niektore spolocenske hry znesu len urcite promile.

Fotecky? Nemam! Nebol som jediny, komu sa nechcelo natiahnut po fotak a urobit par cvakov.

Na druhy den sme narychtovali do kotlika maso a isli sa prevetrat na kopce. Tomi z KE musel ist domov. Pocasie ako v aprili, raz snezenie, potom slnko. Tu som parobkom spravil dokaz, ze dosli tych par sto metrov az k vysielacu.

Po navrate sme obostupili kotol, doliali don tokajskeho vina od Matusa a ostatne veci. Kazdy tam prisypal svoju koreninu, je nutne dodat, ze statocne. Vysledkom bolo 12 litrov vynikajuceho gulasa, podla mna, zatial asi najlepsieho, aky sme na akcii spravili.

(Pozor, na fotecke je iba maso, na konci bol kotlik pekne plny.)

Poobede odisli Matus, Tono a Tomas. Zvysne osadenstvo v oddychovom rezime oprasilo kartovu hru z gymnazialnych cias, ktorej meno ani nemozem zverejnit. Pocmurkali sme pivo, pojedli krmu a na druhy den doobedu som uz zaklopal na dvere mojej zene, ktora ma tak skoro necakajuc, ledva stihla odsikovat frajera do skrine

Ako vzdy, fajne bolo! Uz sme dohadovali aj dalsie chaty, mozno sa niekedy stretneme na Tokaji.