Skoncili sviatky, pre nas skolopovinnych rodicov, ucitelov a Rusnakov az teraz. Tohtorocny december bol rusny, makal som jak das, a to pred Vianocami nezvyknem stresovat. Trochu oddychu teda padlo vhod. Praci som sa nevenoval takmer dva tyzdne.

Zacali sme vianocnym clapkanim, pokracovali rodinnymi Vianocami a 29.12 sme odfrcali do Plavca.

Tohtorocna zima vyzera konecne ako zima, na severe nasnezilo poctivo. Najprv sa mi ani nezdalo, ale ked som uz tretikrat smykom cuval pod hradom z kopca, aj som si zanadaval. A k tomu sa este za mnou objavilo auto, skoro sme sa tukli. Vystupil usmievavy chalipik a hla, Mato Sarossy. Isiel skontrolovat hrad a pri tej prilezitosti nas neuspesne volal na hradny ples. Zavinsovali sme si a opacil som spodnu cestu. Na druhy pokus sa mi na nu podarilo dostat, asi potrebujem lepsi motorik.

Zvysok uz bola idylka. Nadherny sneh, jasna obloha, kosa ako v Rusku, dnu plapolal ohen. Vybehol som nad domy vyskusat novu bezkarsku trasu. Absolutba parada! Cely Pastovnik patril len mne, mohol som ist, kam sa mi zachcelo, akurat nenabehnut na ladove skrupiny. Mojim fucanim som vyplasil 4 srnky, ktore nas privitali uz pri prichode. Raj na zemi.

Hen za kopcom v Chmelovej bola dalsia rodinka sama na Silvestra, nuz sme to spojili a v sobotu dosli Reka, Jozin a mala Lili. Posedeli sme fajne, popili striedmo. Radost bolo pocuvat cloveka, co je ukazkovym prikladom toho, ked najvacsie hobby je aj pracou – predajca alkoholu . Mala Lili najprv isla vzorne spat, ale tesne pred polnocou vytusila socialne vyzitie a uz nechcela opustit spolocnost. Polnocny pripitok sme teda absolvovali v sestici. Nerad to priznavam, ale uz druhykrat sme to trochu nestihli. Hodiny v izbe meskali minutu a mesuge Majster N, co vyskocil v telke zo skatule, nebol s odratavanim velmi presvedcivy. Nikomu to neprekazalo a na druhom sampuse nam dokonca Jozin predviedol uspesnu sabraz. A dokazom toho, ze sme sa az tak nenalogali bolo, ze som to stihol zachytit fotakom. Vyborne sme posedeli, ved spat sme isli az o stvrtej. Nasej Nine sa silvester velmi pozdaval, rada pocuva dospelacke pletky. Dakujeme Grenovcom za prijemnu navstevu!

Na novy rok sme osameli a nerobili sme vobec nic. Ved komu by sa aj chcelo. Rano clovek vstane v podkrovi z postele a naskytne sa mu nadherny vyhlad.

Lyzovat do susednych Lubovnianskych kupelov sme isli az druheho. A oplatilo sa. Bezkovat sa tam sice neda, ale na lyzovanie pre moje baby idealne. Mierny svah, rychly aj pomaly vlek, na kopci do 50 ludi, ceny ako za sociku. Pre deti to tam je optimalne, dospely doprovod to musi nejak prezit, ale da sa. Sasa si tiez dobre zajazdila.

Ked som o tom zavolal Minovi, zbalil dievcata, choru mamku nechali doma a dosli. Doobedu sa baby zmorili na svahu a zvysok dna si gazdovali v podkrovi. Po rokoch objavili peruansku pistalku, na ktorej si hudli a my sme mali pokoj. Dalsie dva dni mali Minove dievcata objednanych instruktorov a nasa Nina sa zdokonalovala v zjazde. Poobede stihli snehuliaka, zatial co ja so Sasou sme si este dali par kilometrov na bezkach v Pastovniku. Na rozdiel od mojich lenivych loksi, Zina a Zoja napisali pekny prispevok do kroniky.

V stvrtok isiel Mino zo svahu rovno domov, este to stihol, aj ked mi hlasil tazko prejazdne Puste pole. Husto snezilo a hlavne strasne fukalo. My sme sa planovali vratit v podvecer, ale ked v radiu zahlasili na Pustom poli skrizene kamiony, neprejazdnu cestu z Plavca a zasnezeny cely presovsky okres, ostali sme do dalsieho dna. Pocasie nebolo o nic lepsie a na Pustom poli nas policajti odlonili kvoli dalsiemu skrizenemu kamionu. Bolo to tuhe, viditelnost 1m, ale nejak sme to presli. A za Lipanami iny svet, nesnezi a nefuka. A za Sabinovom nas dorazilo, ked pod belasou slnecnou oblohou sa na poliach beleli znacne ustrachane flaky snehu. Aspon na chalupe sme si uzili poriadnu zimu.

Tak nech sa nam vsetkym v novom roku 2017 dari!