Decka uz ani nevedia, ze boli nejake prazdniny a ja az teraz idem o nich pisat. Nuz, aby som zacitoval nasich rodinnych dochodcov – niet casu. Clovek furt griluje, lezi, cita, ked je doma, tak programuje. No nedalo sa. A este aj lenivost, ta infekcia dokonale udomacnena u mojich babik, sa nenapadne rozsirila aj na mna. Bude teraz co liecit.

Po navrate z Polska bol nas zivot znacne jednotvarny. Pat – sest dni na chalupe vystriedali 2-3 dni doma, kedy som makal. A tak stale dookola.

Este predtym som vsak absolvoval zopar navstev pivneho festivalu, pokostovat, ake mineralky ponukaju.

Pocasie, tohto roku znacne chrobacne, sposobovalo mojej drahej az do druhej polky augusta nemale dusevne nepokoje. Bez dazda a mrakov sa nezaobisiel minimalne kazdy druhy den. Doma to bolo celkom fajn, aspon nebolo tak horuco. Tych 27C v spalni je vzdy lepsich ako minulorocnych 30C. A v Presove ani tolko neprsalo. Na chalupe to ale bola ina kava. V dome osviezujucich 16C sposobilo, ze po veceroch sme museli kurit. To bolo najmenej. Viac nas stval ten ustavicny dazd, niekedy som aj par dni musel cakat, kym sa dalo kosit. Nuz co, aspon huby rastli. A veruze sme si nazbierali aj z vlastnej zahradky. Uz roky sa nam pod borovicami rozmaha kolonia masliakov. Tot minule sme zozali pol kosika. Taketo 5 minutove hubarcenie sa mi paci.

V takomto vselijakom pocasi nas navstevovali svokrovci, Stevovci aj Minovci.

Kezmarok

V tretine augusta sa po dlhsej dobe konecne na jeden den vycasilo, co sme hned vyuzili a sadli do auta, reku, kukneme Morske oko u bratov Poliakov, hen rovno za hranicou. Problem bol, ze zo 40 milionov bratov mali rovnaky napad viaceri. Aj sme si tak mysleli, ze chodit v lete do polskych Tatier nie je dobry napad. Ani nebol. Po 40 minutach v kolone sme nenasli parkovanie ani po prejdeni 6km radu zaparkovanych aut. S problemami sme sa otocili a vratili na slovensku stranu, kde to vsak uz tiez vsetko obsadili polske kobylky. Armagedon. Ako to potom muselo vyzerat hore na najvacsom tatranskom plese! Otocili sme sa a pobrali do nedalekeho Kezmarku. Hoci sme tam uz boli stokrat, vnutri hradu ani raz.

Len co sme zaparkovali rovno pod hradom, uz na nas niekto vola – Cimpo, serus! A hla, z auta na nas kyva Ciky s rodinkou. Maja pochadza z Kezmarku, nuz sa vracali od rodicov. Narychlo nam odporucili dobru restauraciu v cenre, ktoru vlastni majina sestra.

V hrade robia prehliadku len, ked sa nazbieraju ludia, zatial toho vela nemali, nuz sme sa na to vykaslali, dojdeme inokedy, ked sa zase nepomestime v Polsku. Najedli sme sa v bistre Dobry Den a bolo to skutocne skvele. Nina, skuseny to uz gurman, ocenila masko v strede krasne ruzove a stavnate. Vrelo odporucam.

Dobre najedeny si clovek krasne vychutna aj Artikularny aj Novy evanjelicky kostol so zaujimavym vykladom.

Strazky

Z mesta nas vyhnala burka. Cestou do Plavca sa nachadzaju Strazky s kastielom, ku ktoremu patri obrovsky park a expozicia vyznamneho maliara Mednanskeho. Kedze dazd prestal, kukli sme a nelutovali.

	Podla tohto obrazu bola vytvorena najkrajsia znamka sveta 2003:

Szczawnica

Pocasie bez dazda vymakli aj Minovci a v polskych Pieninach este neboli. Dali sme si teda klasicku prechadzku do Szczawnice a tam lanovkou na kopec. Hore sa Nina nastastie nakazila energiou, ktorou srsia jej sesternice a vsetci sa svorne spustili po bobovej drahe.

Teplo

Az ku koncu augusta sa konecne ukazalo slnko a zacali sa tropicke dni aj noci. Este sa nestalo, aby som bazen nafukal az posledny vikend prazdnin. Stalo sa. Nina mala na navsteve bratranca, nuz sa vysalili.

Medzitym som prevetral udiaren, lososy sa vydarili.

Psycho pokracovalo aj v Presove. Prvykrat tohto roku sme sa boli kupat az v septembri a to priamo na Delni. Musim pochvalit mesto, ze nove technologie a opatrenia fungovali vyborne a voda ostala cista cele leto. Tepla ako stiny, vyborne sme sa vykupali. Boli sme viackrat.

Okolo chalupy

Nasa vidiecka idylka nebola toto leto rusena susedovymi kravami. Tentokrat sa pasli daleko od nas. Akurat na dva tyzdne ich nahnali az ku nam. Mne galibu nenarobili, no hornemu susedovi pohnojili travnik hned viackrat.

Po desiatich rokoch sme na susedov podnet objavili novu hornu cestu do poli. Naskytol sa nam krasny pohlad na Pastovnik a na okolite dediny – Plavec, Lubotin, Durkova a Vislanka. Nacvakal som si peknu panoramu.

Lubovniansky hrad pozname dokonale, ale neboli sme tam uz par rokov. Navsteva hradu aj skanzenu nam zabrala cely den, akurat miestna restauracia by mohla mat aj vyssiu uroven.

V ramci spoznavania okolia sme podlahli informacnym tabuliam a odporucaniam susedov a so Stevovcami sme zbehli do Sulina pozriet lavku do Polska. Pravdupovediac, most uprostred vyludneneho nicoho. Raj pre autistov. Ale turistika tam moze byt dobra.

A to bol koniec nasho, prevazne chalupoveho, leta. Nastastie mozem povedat, ze koniec dobry, vsetko dobre.