V ramci pravidelnosti som sa aj tento rok ocitol na univerzitnej exkurzii, tentokrat s cielom v Moskve. Neakademicku obec doplnali Mino aj Styvi. Cesta na vychod ma viacere uskalia, hlavne tie vizove. Nastastie o vsetky pozvania, poistky a ubytko sa hromadne postaral veduci Tono.

V nedelu vecer sme nasadli do autobusu a strihli sme to bez prestavky cez Polsko do Bieloruska. To bol dostatocny cas na zoznamenie sa s „predkom autobusu“. Vacsinou to boli stari znami. Pribudol najma Lubo, docent z katedry ruskeho jazyka. Ten so sebou priviedol dve studentky rustiny, zvysok boli geografi.

Bielorusko

Hranicu do Bieloruska sme prechadzali v noci. Kedze Bielorusko a Rusko si nazivaju vo svornej druzbe, vyplnili sme bumazky platne pre obe krajiny, odolali marnym pokusom colnikov vylakat nejaky ten baksis a uz sme frcali po sirej rovine. Pekne a cisto to tam maju, treba uznat.

Mir

Male mestecko medzi Brestom a Minskom zazilo dolezite udalosti miestnych dejin a nam zanechalo malebny hradny komplex zapisany v UNESCO. Trochu sme si tam vystreli hnaty po noci stravenej v buse.

Minsk

Do Minsku to je z Presova nejakych 700 km, ktore sme po malom bludeni po meste zdolali poobede. Nahadzali sme kufre do noclaharne a vybrali sme sa poobzerat po centre. Na to, ze Minsk bol v plane len na prenocovanie, stihli sme vidiet podstatne veci. Mesto je velmi prijemne a hlavne ciste. Lukasenko sa stara. Este keby si clovek mohol hubu otvorit, sveta by bolo Bielorusom zit.

Statny cirkus je dobry orientacny bod, ked sa clovek prechadza po nabrezi rieky, ci obdivuje kolosalne palace a budovy. Slony a medvede mali v ten den bohuzial manikuru, inak by sme isli na predstavenie.

Miestni frcia na rustine, cize s komunikaciou ziadny problem. Aj pisana forma je velmi podobna, s drobnymi rozdielmi, nieco ako ukrajincina. Splnli sa moje ocakavania ohladom jazykovych schopnosti. Styri roky rustiny zazracne stacili na to, ze azbuku citam plunulo, rozumiem 70% a dohovorim sa tiez bez hanby. Pred studentmi sme boli geroji, ti mali znacne problemy ale ku koncu zajazdu uz azbuku zvladali v pohode. To sa im zislo najma pri nazvoch stanic v moskovskom metre.

Pivo, to maju Bielorusi drahe, za vecer sme zanho pustili aj pol miliona… Nastastie, za euro clovek dostane 22000 bieloruskych rublikov  Cize lacnota, Libanoncovi sme v nedalekej krcme spravili peknu trovu, ked nam k tym par orosenym vyprazil nejake lahodky z mrazaku. Ale hladat poriadnejsiu restiku sa nam nechcelo.

Niasviž

Cestou domov sme kukli na pitoreskny zamok v Niasvizi. Postavili ho Radziwilovci a dnes je zapisany v UNESCO. Ale to bolo az po navsteve Moskvy.

Rusko

Moskva

Rano sa vyrazalo do 800 km vzdialenej Moskvy. Hranica bola bez problemov, rychlovka. Clovek stihol pohodlne dorazit druhu konzervu, kym sa vecer ukazala Moskva. GPS-ko nas suverenne viedlo priamo cez jej centrum. Asi nam chcelo ukazat ako vyzera povestna miestna dopravna zapcha. Uviazli sme v nej na tri hodiny, ani 12-pruhov najvacsieho bulvaru nedokaze nasytit potreby tisicok aut.

Ubytovanie v panelovom hoteli bolo za 13 eur na noc prekvapivo dobre, vratane bohatych ranajok. Trolejbusom sme sa dostali k najblizsej zastavke metra VDNCH (kto by si to nepamatal zo skoly). VDNCH nemozno prehliadnut, z jednej strany nas vita 24m socha budovatelov, ktoru pozname z titulkov ruskych filmov. Z druhej strany nas monument startujucej rakety zavedie rovno do muzea kozmonautiky. Metrom je to cez
jeden prestup na Cervene namestie len par minut. System liniek patri k tym komplikovanejsim, ale da sa to naucit, hlavne ked sa zvladne azbuka. Aj potom vsak mali, najma dievcata, urcite problemy s navigaciou. Listky boli v pohode, za 12 eur sme mali 7-dnovy listok na vsetky spoje – metro+trolej+bus.

V prvy den sme navstivili Statnu akademiu slovanskej kultury, s ktorou mame druzbu a pomohli nam s vybavovackami. Vo vystavnych priestoroch nam sefka institutu spravila kratku prednasku o ich cinnosti a exponatoch. Celkom zaujimave.

A potom nasledovalo nohy deruce, ale fascinujuce spoznavanie Moskvy. Musim priznat, ze Moskva ma nadchla. Okrem Cerveneho namestoa a Kremla som v nej vela neocakaval, nastastie som sa mylil.

Cervene namestie

Co tu uz napisat. Toto fascinujuce miesto je mojim snom uz oddavna a som stastny, ze sa mi splnil. Realita predcila ocakavania. Vela stvorakov, vela ludi, vela cibuliek, vela farieb. V Rusku je vseobecne vsetkeho vela. A ked nie vela, tak aspon velke.

Nebudem popisovat, co vsetko tam je, len co sme navstivili. Este predtym si mozete kuknut 360 panoramku namestia.

Mauzoleum Lenina

Clovek sa postavi do 200m fronty, zatne zuby, kedy sa k jednemu Cinanovi pred vami pripoji zvysok jeho autobusu. Musim priznat, ze v Moskve som pochytil voci tomuto narodu znacnu averziu. Ale trvalo to len 45 minut a dostali sme sa do mramorovej budovy, kde si “Vova” nedobrovolne sniva svoj bolsevicky sen. O dalsich 30 sekund sme uz boli von, kde pri Kremelskom mure maju hroby velikani ZSSR a Ruska , ako Stalin, Gagarin, Kurcatov, …

GUM

Kultovy obchodak je nadherna stavba z roku 1893. Zeny by asi hikali nad tovarom a svetovymi znackami, chlop iba povie hm a kupi si tam morozenoje.

Chram Vasilija Blazeneho

Logo Ruska, to co su pyramidy pre Egypt. Nadhera zvonku aj zvnutra. Kazda vezicka je osobitny chram zasvateny vzdy inemu svatemu.

Kremel

Za murmi je schovane nieco, co malokto caka. obrovsky priestor s mnozstvom chramov a palacov. Hned vedla najvacsieho zvona sveta (200 ton – car kolokol), ktory praskol hned pri odlievani, je aj zname mega delo – car puska. Z neho podla legendy vystrelili iba raz, a to telo cara Lzidimitrija – polskeho kolaboranta.

Srdcom Kremla je Chramove namestie a tu je jeho panorama.

Chram Krista spasitela

Najvacsi kostol v Rusku. Stalin ho dal zburat (potreboval zlato z kupol) a po pade rezimu ho postavili nanovo.

Tretjakovska galeria

Ak mate so sebou veseleho chlapika, ktory je rustinar a historik, navsteva tejto galerie bude pre vas velmi poucnym zazitkom. Pri svetoznamych obrazoch, co pozname z ucebnic a casopisov, nam putavo vyrozpraval aj tie menej oficialne definy Ruska. Ak nic ine, tak zo vzdelavacieho pohladu to mohol byt pre studentov a aj nas ostatnych vrchol.

Muzeum kozmonautiky

Ked uz okolo neho chodime denne na metro, treba kuknut. Ta sme kukli. Pri vchode nas privitala vesela dvojka – vypchata Belka a Strelka. Su ako Lenin, ani po smrti nemaju pokoj.

Ostatne s Moskvy

Len vymenujem. Alexandrovsky sad pod murmi Kremla s hrobom neznameho bojovnika a sochami z Krylovych bajok. Vrabcie hory s vyhladom na olympijsky areal Luzniky.

Nedaleko je jedna zo siedmych sestier, monumentalnych budov postavenych Stalinom – Lomonosovova univerzita. Ta je fakt velka, blbo sa to opisuje aj foti, ale je to mega stavba. Ani 360 panorama nedokaze zobrazit tu velkost.

Ulica umelcov Stary Arbat, Bolsoj teatr, statny cirkus, Muzeum sucasneho umenia, radnica, ci Izmajlovska trznica, kde sme nakupili suveniry.

Metro

Kapitola a turisticky tahak sama o sebe. Stanice su umelecke diela a Majakovskeho stanica bola dokonca ocenena na Svetovej vystave v 1938.

Zlaty prsten

V okoli Moskvy sa nachadza niekolko starych a nadhernych miest, kde sa rodila ruska statnost, kultura a pravoslavie. Zname su pod jednym nazvom – Zlaty prsten (kruh). Z nasho pobytu v Moskve sme si vyhradili dva dni na navstevu styroch z nich.

Vladimir

Asi 200 km severovychodne od Moskvy je starobyle a vyznamne mesto Vladimir s cca 330 000 obyvatelmi, zalozene uz v roku 1108. Zlata brana a chram Nanebovzatia Bohorodicky su len zlomkom toho, co sa tam da vidiet. A vsetko je to v UNESCO.

Suzdaľ

Iba 30 km od Vladimira sa nachadza 10-tisicove, ale o to vyznamnejsie mestecko Suzdal. Je to skor dedina s romantickou atmosferou. Spominal som, ze je v UNESCO? Za zmienku stoji hlavne kremel a 5 klastornych komplexov. Stihli sme najvacsi z nich. Nemali sme byt lachvati a mali sme pustit nejaky ten rubel na sviecku. To by sa na nas neprivalila burka, ktora ukoncila poznavanie a zapocala popijanie v autobuse.

Sergiev Posad

70 km od Moskvy lezi mesto Sergiev Posad so 110 000 obyvatelmi a je zapisany v UNESCO. Jeho klenotom je muzsky klastor – trojickosergievska lavra – zalozeny v roku 1337 Sergejom Radonezskym. Hral vyznamnu ulohu pri obrane Ruska. Dnes tam ma Sergej hrob v katedrale a putnici k nemu stoja frontu.

Pereslavľ Zaleskij

Zalozil ho Jurij Dolgorukij. Su tam chramy, zaiste vyznamne, dokonca aj najstarsi v Rusku. Ale kto si to ma vsetko pamatat, tych veziciek cibuliek uz bolo na chlopsku porciu borscu. Baltska flotila, aj ked sa to nezda, ma svoju kolisku prave tu. Car Peter I. teenager sa tu s kamosmi bavkal na lodky a skusal, ako to vsetko bude, ked raz bude
velky. A tak aj bolo, napokon bol aj Velky aj flotilu mal. Na pamiatku si v muzeu pri jazere mozno pozriet lodku – trenazer, na ktorej car batuska dorastenec osobne spolupracoval.

Katyň

Na ceste domov sme sa zastavili v smutne znamej Katyni, kde v miestom lese maju hroby a pamatnik hlavne polske, ale aj ruske obete stalinskeho vycinania.

A na zaver veselsie. Dobre sme sa v Rusku napapali, aj pivo je fajn. Ruskymi restauraciami sa to tam sice nehemzi, ale podarilo sa nam parkrat zaparkovat do miestnej kuchyne a pokostovat borsc (ukrajinsky mi chuti viac), sci, uchu, pelmene, bliny, blinciky, kaviar, saslik, zeleninove salaty, kysle uhorky, stroganov, plneny baklazan a vela vela smotany a kopru. Paradzina. A keby ste popri bieloruskych dialniciach hladali motorest, bolo by to komplikovane. Ale na kazdom odpocivadle ma chlapik narubanu hrby brezy a caka so saslikom na ihlach na stamgastov. Lakocina. A platiti sa samorejme vsade dalo kartou.

Ako vzdy to bol vyborny vylet, trochu nam poprsalo, ale na exteriery Moskvy nam svietilo slniecko. Vydarena exkurzia.

Viac foteciek je tu.