Dva roky uplynuli od poslednej velkej perestrojky na chalupe a presne tolko som sa dival na dieru v strope na chodbe. Ved raz sa do toho podkrovia pustim. Dva roky su dostatocny cas na to, aby si clovek na dieru zvykol a neplasil sa. Nedostatok penazi a casu a predstava organizacneho chaosu boli vzdy dostatocnou zamienkou na odklad.

Minule ma sused zavolal, aby som sa pozrel, ako mu prerabaju podkrovie na jeho starom dome. Uplne identicke s tym, co potrebujem ja. Majstri mu uz pomaly koncili, tak som sa s nimi dohodol. Po dvoch tyzdnoch logistickeho zonglovania, lezali na dvore kubiky polystyrenu, ,mineralnej vlny, OSB dosak a hranolov.

V pondelok sa dvaja chlapi pustili do prace. Za tie roky som im ju ulahcil aspon tym, ze som spomedzi tramov postupne povynasal kubiky bordelu – polamany eternit, papiere, handry, slama, sdochnuta haved, dreva a zeleza. Vyzeralo to asi takto:

Najprv vylamali dosky a povynasali zvysok smetia. Medzi tramy dali polystyren a prikryli to OSB doskami. Po dvoch dnoch je prvotna podlaha hotova a konecne sa tam da pohodlne pohybovat. Nakoniec na to este pojde dlazkovica.

Nasledovali hranoly na krokvy kvoli spevneniu, zarovnaniu a zvacseniu hlbky.

Postup zateplenia je klasicky, mineralna vlna, parotesna folia a na to pojde tatransky obklad. Sadrokarton nemam rad a naviac, drevo ma lepsiu dotykovu tepelnu pohodu. Momentalne mame vlnu na 70% plochy a postupne sa to zakryva. Dnes doviezli dlazkovicu a obklad a uz sa to pribija.

Zatial som s postupom spokojny. Na buduci tyzden riesime elektriku a priecku na spalnu. Dam znac.