Desat minut pohromy z nebies sposobilo minuly tyzden v Presove poriadne komplikacie. Nastastie, v duchu 8. maja, v Plavci sa ziadne vojnove skody nekonali a moj upraveny briezok pri jarku odolal. Aby som sa ale nenudil, do jarku sa prevratil riadny obecny stromisko a zvalil mi aj kus plota. Po obligatnom trojhodinovom rozcviceni za kosackou som v potoku chytal kliestov s pilkou v ruke pekne az do zotmenia.

Zeny mam lenive az strach, avsak vo vymyslani dovodov, preco nevytiahnut paty z domu su neprekonatelne – zima, vietor, nachladnutie, kopa prace vnutri a co ja viem co este. Napriek tomu Saska obriadila hriadky a zasadila bylinky.

V sobotu som pozbieral kadejake zeleza, co sa mi nakopili a zbehol som s nimi do zberu dole v dedine. Ani som netusil aky biznis sa tam toci. Predo mnou uz cakalo 5 plne nalozenych aut a zodpovedna veduca nestihala vazit a instruovat, kde co sypat. Zopar potmavsich kamosov, co vystupili z vytunovanych Felicii, ocividne s rutinnou sikovnostou, nezistne “pomahalo vynasat na vahu” medene kable a hlinikove kusy ludom, co mali kopu zeleza a nestihali vsetko nosit. Az hrozba bitky vyriesila situaciu, ked sa kila farebneho kovu na vahe ukazali ako slabe polkilo. Za velkeho somrania a tych najneuveritelnejsich vyhovoriek sa kable nasli az podozrivo blizko pri Feliciach. Po polhodine sledovania tohto koloritu som zhrabol svojich tazko zarobenych 5 eur a pobral sa do dalsej prace.

Ako ked sa pri poriadnom opiasi rozsypu zemiakove lupienky na zem, aj mne pri praci pravidelne praskalo pod nohami. Sice som daval pozor, ale tohtorocna uroda slimakov bola taka velka, ze sa nedalo vyhnut obcasnej asanacii maleho domceka. Od domu az ku altanku som porozkladal slapaky a vytvoril pekny chodnicek. Polku z nich som stihol aj zakopat.

Uz sa snad nestane, ze nejaki borci, posilneni mineralkou, netrafia do domu a zaparkuju v zeninich levanduliach. Vsetko je nachystane hostit dalsiu akciu. Uz onedlho!