V poslednej dobe mi biznis ide nepriamo umerne vynalozenej namahe. Sice viac makam, ale objednavky su od noveho roka na bode mrazu. Taze sa snazim makat este viac a tak sa stalo, ze som nemal chvilu na rychly prispevok. Vratim sa teda v case o dva tyzdne dozadu. Vlastne, pozerajuc nespracovane fotky, sa vratim o 4 mesiace.

Na Dusicky boli na chalupe stromy pekne opadane. A nadbytocnych stromov tam bolo pozehnane, hlavne brezy rastu ako burina. Idealny cas zrezat par kuskov. Obkopal som hlinu okolo kmenov a smykol som to na urovni zeme. Horko-tazko som primal moje lemrave zeny, aby mi s tym pomohli a tahali za lano, co som priviazal ku korune stromu. Podarilo sa bez tazkosti, pnaky som zakryl zeminou a po stromoch neostala ani stopa. Padlo 5 velkych briez a niekolko divych sliviek pri plote. Ze som potom cely jeden den musel pilit drevo je uz druha vec. V sadeni ihlicnanov som po tych rokoch prebornik, pri plote so susedom som dokoncil par chybajucich metrov. Za dva-tri roky uz na seba definitivne neuvidime.

Pred:

Po:

Takmer vsetky moje vyruby su dosledkom znacne dynamickej vysadby predchadzajuceho majitela. Ako tvrdil on, kazdy stromik potrebuje dvojicku, keby sa jednemu nieco stalo. Tato filozofia sa ukazala ako znacne pofiderna uz po troch rokoch, kedy som nepreniknutelnu hustavu musel preriedit tak na 50%, pripadne som kopu stromkov presadil inde. Teraz sa dostali na rad 8 metrove cuda, ktore vyrastli z tych nenapadnych prutikov rastucich priviazane k oporam, aby ich vietor nevyvratil. Z tohto intenzivneho micurinskeho obdobia pochadzali aj tri pagastany zasadene na vedlajsom nevyuzivanom pozemku, asi meter od mojho plota. Jeden som uz davno presadil ako soliter na pozemok, pekne sa mu dari. Jeden posiel do vecnych sadov sam. A jeden, kotuha, usiel mojej pozornosti na dlhu dobu, lebo sa ukryval v trojmetrovom poraste za plotom. Az teraz na jesen som ho zbadal. Fajny 3m vysoky stromcok. Pojde dole. Ak by mal onho niekto zaujem, s radostou darujem. Myslim to vazne, davam mu este tak mesiac. Tu je, ja viem, blba fotka, ale nechcelo sa mi skakat za plot:

Posun v case a hura, sme dva tyzdne dozadu a mame jarne prazdniny. Clovek nechce nadavat, ale musi. Porazene pocasie! Akurat ten tyzden sa muselo tak brutalne oteplit. V Presove uz sneh pomaly vobec nebol, v Plavci tiez poslabsie. Ale predsa, jedno miesto bolo zasypane 30cm vrstvou tazkeho snehu. Nasa chalupa a prijazd k nej. Par tuji sa pod naporom tazkej masy zlomilo. Vecer som si dal brigadu a odhrnul som aspon prijazd. Ja som vedel, ze to nemusim robit, ale aj tak, nieco menej inteligentne v mojej hlave vravelo, len to sprav. Mozno to bola potreba pohybu. Uz na druhy den sa roztopilo 10cm a autom by som bez problemov presiel az na pozemok. Bezkovat sa nedalo a po tom topeni ani pobehat po snehu na schladenie.

Voda vyzerala nezamrznuta, cerpadlo na chvilu islo naprazdno. Ked som donho dolial vody, uz len bzucalo. Klasicky zvuk, ked je zamrnute. Sak pockam, ako vzdy. Pred polnocou, ked to furt neslo, mi to uz nedalo. To veru lad nebude, ved je teplo. Cosi sa mi matne zamarilo z davno zabudnutych prednasok, ze asynchronny elektromotor potrebuje na rozbeh kondenzator. Aj kvoli tymto chabym znalostiam zakladov sa nikde nechvalim, ze som vystudovany elektroinzinier. S velkou biedou sa mi podarilo rozobrat skrinku a skontrolovat v nej spoje a vytiahnut jedinu suciastku. Hm, ako zistim, ci to je prave ten velky 14 mikrofaradovy sulak, co robi problem? Hned som si spomenul na predchadzajuci fatalny incident s rovnakym cerpadlom (bol uz druhy). Vtedy lad pukol cerpadlo na dve polovice, ale creva by mali byt v poriadku. Vytrepal som sa do sopy na povalu a o 10 minut uz cerpadlo krasne kvililo a cerpalo so starym kondikom.

Aby som nasledujucu noc len tak nevylihoval pri TV, odislo splachovanie. Brnkacka, to riesim vzdy, vybrat plavak, poriadne precistit a bude. Nebolo, po rokoch bola nutna vymena. V dedine som kupil novy ventil. Fungoval den. A potom sa zapchal drobny otvor zrnkom piesku a uz to neislo. Rozobrat a vycistit to bola celkom fuska. Odhadujem, ze po par splachnutiach sa to zanesie opat. Blby patent, musim kupit robustnejsi ventil, taky, ako bol predtym.

Pocas dna sme nikde nechodili, bola capavka a blato. V stredu prisli svokrovci a spolu sme zbehli do Vysnych Ruzbach do teplej vody a saun. Na druhy den sme dali lyzovacku v Litmanovej. Nina mala na hodinu instruktorku a velmi rychlo si na lyzovanie spomenula. Dokonca sa konecne naucila pouzivat vlek, co je super, lebo uz moze chodit sama. Postali som pod vlekom a nechali ju sa spustat samu. Boli sme radi, ze po dvojrocnej pauze jej boli lyziarky este dobre. Vecer isli svokrovci domov.

My sme dali Litmanovu aj v piatok, zobral som bezky, celkom sa dalo. Nina sa spustala na detskom svahu a striedavo sme na nu davali pozor. Sneh nebol idealny, ale lepsie nez nic. Nakoniec bolo celkom dobre.