Tohto roku to na zaciatku nevyzeralo dobre. Celou cestou do Varsavy nam prsalo a ani predpovede neponukali dovolenkove pocasie. Rosnicky sa nastastie sekli a pocas celeho pobytu sme mali to najlepsie pocasie za vsetky roky.

Mazury

Po prenocovani u PP-ho a Isii sme sa rano (rozumej o tretej poobede) vybrali na Mazury, kam sme dosli vecer. Tentokrat to bolo z organizacnych dovodov stredisko Piekna Gora. Lodka bola podla objednavky krasne zlta, akurat jej avizovany vek 1 rok sa zahadne zdesatnasobil. A ani meno zase nemala, hoci sa mala volat Zlutek. Isia sa hlavne tesila na ine umiestnenie motora, ktory sa pouziva pri parkovani. Mal sa ovladat jednoduchsie, ale ako sme pocas tyzdna zistili, opak bol pravdou a malo to aj ine nevyhody. Nabuduce budeme mudrejsi. Ale okrem tychto drobnosti bolo vsetko OK.

Prvu noc nam do spanku bubnoval silny dazd. Vsetci sme boli z pocasia “nadseni”. Rano sa vsak vycasilo, vyslo aj slnko a fukal akuratny vietor. Az tak akuratny, ze sme neplanovane presli dlhsiu vzdialenost a dalsie dni sme potom mohli plavat volnejsie. Aj sa s nami lodka miestami povazlivo naklanala, co sposobovalo vyskot na palube. Frcali sme jak draci. Po dvoch rokoch mi robota na lodi isla od ruky. Akurat sme s PPem pozabudali vsetky uzly. Kapitanka Isia sa uz nemohla pozerat, ako sa babreme s privazovanim odbijacov a plachiet, ked treba konat rychlo. Zatrhla nam pivo a na pevnine sme dostali rekondicny kurz. Odvtedy sme uz viazali jak pavuci a piva sme vylogali pozehnane.

Plavby sme absolvovali s druzobnou lodkou Czarownica. Boli na nej PPho znami Pawel so 7-rocnou dcerou Martynou a ich rodinny znamy Waldek. V stredu Waldek odisiel a prisla Pawlova manzelka Monyka so synom Piotrekom.

Jachtenie plynulo plynule, kazdu chvilu sme sa predbiehali. Zazili sme aj totalne bezvetria, co nie je trikrat vyhra pri dokonale bezoblacnej oblohe, ktoru sme mali cely tyzden. Vtedy pomoze len pivo alebo skok do vody. Ako vzdy, Ninky oslavili svoje meniny a narodeniny v Kietliciach. V pristave Mamerky sme opiekli klobas. Vyskusali sme pre nas novy pristav Kal a po nom nadivoko zatoku Rog Pierkunowski. Novym bol aj dost drahy pristav Sztynort. Ani sme sa nenazdali a tyzden presiel a my sme si dali veceru v dobre znamom Gizycku, ktore je hned vedla nasej Pieknej Gory. Prvykrat sme tam navstivili fungel novy moderny pristav.

Gdansk a okolie

Nas pobyt v Polsku by sa neratal bez navstevy Gdanska. Tentoraz s nami isli opat aj PP-ovci a vybavili nas stary znamy apartman na hlavnom namesti na tri noci. Tu sme sa trochu rozdelili, lebo vela veci, co mali na plane oni, sme my pochodili pred rokom. My sme sa poflakali po druhej strane rieky Motlawa, na ostrove Olowianka. Skocili sme do nedalekych Sopot, na najdlhsie drevene molo v europe (511,5m). More tam mali teple, vlny velke, tak sme sa v nich s Ninou vysalili. Na druhy den sme sa trajektom previezli na polostrov Hel. Pozicali sme si bicykle a po prijemnej cyklotrase pod borovicami sme dosli do vyletneho mestecka Jurata. Polostrov tam ma sirku len cca 500m a clovek tak na dialku polahky zakyva PP-ho dievcatam, kupajucim sa v Sopotoch ako aj namornikovi v niektorom z lotysskych pristavov. Vratili sme sa do mestecka Hel, kde sme uz len vegetili v uplne pokojnom a teplom mori. V noci nas trajekt doviezol az takmer k oknam nasej izby.

Torun

Stredoveke hanzovne mesto na Visle, rodisko a posobisko Mikulasa Kopernika sa moze popysit starocnou tradiciou medovnikov a krasnym historickym centrom. Turistov tam bolo menej, ale atmosfera bola prijemna. Akurat v posledny den sa objavili prehanky, ktore nas vyhnali z ulice do sushi restauracie a napokon pod slnecnik na pivo. Bolo fajne, nachodili sme sa statocne, citil som to na svojej chromej, este stale uplne nezahojenej nohe. V meste sme prespali dve noci.

Z Torune sa clovek rychlo dostane po dialniciach az takmer do Noweho Saczu. Vyrazili sme doobedu a v noci sme boli doma. Zdrzali nas zapchy v Lodzi a Czestochowej. Nejak slabo sa modlili k ciernej panenke za lepsi obchvat mesta. Boli by sme aj skor, ale moje nadhery zhodnotili, ze kratka zachadzka a hodinova prestavka v krakovskej IKEI mi urobi dobre.

Pohoda

Pocas celej dovolenky u nas vladla pohoda. Neviem, ci bola dokonala, ale dva pripady neskutocnej pohody som tam veru zazil. Skoda, ze som to nemohol nafotit, boli by to momentky na Pulitzera.

Sedel som s piveckom v ruke na brehu jednej prirodnej zatoky. Par metrov odo mna kotvila jachta s manzelskym parom, ktory tam plachtuje par tyzdnov. Bolo pokojne rano. On lezal na zadnej palube, klobuk na tvari, gitara pri boku. Oproti nemu sedela manzelka. V jednej ruke drzala male dieta prilepene k prsniku. Tou druhou do seba liala flasu pivka.

Druhu situaciu som stihol zahliadnut len na par sekund, ale bola ako z filmu. Frcali sme po rychlostnej stvorpudovke. Vonku horucava ako v pekle, zapnuta klimatizacia nevladala prebit slnko paliace cez predne sklo. Pod jednym nadjazdom to jedna familia vzdala. Odparkovali na krajnici a v tieni mosta si rozlozili kempingovy stol a stolicky. Vytiahli kosik s jedlom, nejake vody a uvelebili sa tam ako na plazi. Keby som nesiel 120-tkou, aj by som sa pristavil. V priehradke sa mi chladilo nealko pivco a v kufri cakalo na svoju prilezitost kempingove kreslo.

Gastro

Vravim to kazdemu, ale musim to spomenut aj tu. V Polsku sa da najest vynikajuco. Maju napadite a zdrave jedla. Samozrejme aj tradicne a tazke, co mne teda nevadi. Poliaci jedia vela ryb, spenatu, cerstvej zeleniny a kopor nesmie chybat v ziadnom jedle. Kvalitna kysla smotana, pirohy, varene aj pecene,  s masom, hubami, kapustou, cerstvym ovocim a neviem cim este. Objavil som tam aj vybornu studenu polievku chlodnik. Je to ako bulharsky tarator, ale dava sa donho aj cvikla. Hned som ho doma urobil, padol v tej horucave dobre. Hovadzina a divina je u nich lacna a bol by hriech nedat si tam steak. Tento rok sme sa tam skutocne nazrali.

Co sa tyka obchodov, nase povedomie o smejdovych polskych potravinach nie je skutocne na mieste. Polske potraviny kupovane u nas alebo pri hraniciach v Polsku nenajdete. My objednavame a kupujeme len odpad, co oni samotni nekupuju.

Ich vyrobky su lacnejsie a kvalitnejsie. Je to vidiet len v obycajnom Lidli. Skoro vsetko tam ma nalepku “bez konzerwantow”, Isia si na tom da zalezat. Porovnavali sme aj zlozenie vyrobkov, co dostat aj u nas a mozeme sa hanbit. Niezeby som doma v obchodakoch kupoval pecivo od nasich chemikov, ale tam sme v Lidli nasli cerstvy chlieb, peceny z kvasku. U nas upecu zmrazeny maglajz dovezeny z najblizsej chemickej fabriky. A tak to bolo pri kope vyrobkov. Spominam to pre to, ze so Sasou sme skutocne nadavali na nase obchody, co za brak nam to predavaju v porovnani s Poliakmi.

To bol len taky maly epilog, ktory mi nedalo nenapisat. Ale aspon vidiet, ze na nasej dovolenke v Polsku sme sa mali dobre.