So zeleznou pravidelnostou sa nam na prvy prazdninovy vikend nazbierali same lukrativne mena, Peter, Jan, narodky David a Rasid. Tolko svatych nemoze nasa pobozna partia ignorovat. Nacim opacit telo jahnovo a krv chmelovu. Pred tyzdnom som so susedom krvopotne, a to doslovne, pozvaral bodce na razen, cim sa otvorila nova era nasho grilovania.

Rasid zohnal jahna (11,5 kg cistej vahy), Rici zase 30L sud piva a pipu. Zvysok bola rutina. V piatok poobede som privital Riciho, Rasida a Davida. Opacili sme krkovicku, pivo a par vela poldeci. Chlopom som navrhol, aby sme gulas na zajtrajsi obed uvarili uz dnes. Zhodli sa, ze je to dobry napad a o pol jednej na udiarenskej piecke dobublal nas gulasik. Az taky dobry napad to vsak nebol. Chlopi sa uplne automaticky, s lacnym pohladom Laktibradu,  vybrali s lyzicami k hrncu. „No tak ho-ho, to je na zajtra!“, branil som poziven vlastnym telom. Nepomohlo, za mojho hromzenia, nech im creva potrha, si urvali po jednom tanieri. Co uz.

Moje kliatby asi zabrali, rano bol hlavne Rasid trochu bledy a cele dopoludnie prezival na zachode stredovek. A tak dalsiemu prichodziemu Trenkimu iba mavol na pozdrav. Jahniatko sa uz vobec nepodobalo na velkonocnu vychrtlinu a bol to riadny falat masa. Den predtym sme ho natreli olejom, posolili a posypali cerstvym rozmarinom. V sobotu doobedu to bola poriadna fuska dostat taku kravu na razen. Poctivo pomohol aj Rasid, ktory v tvari farebne ladil s koreninami na mase. Dalsiu polhodinu sme sa nahresili, ked sme sa s obhorenymi rukami snazili uchytit razen s motorom v kozube. Jedna vec je, co si Petko naplanuje za stolom a druha vec je realita, ked vsetko presmykava. Zabrala hruba sila, skrutky na spojkach sme utiahli na fest a odvtedy to frcalo.

Vsetci sme boli nadseni. Pravdupovediac, neveril som, ze to bude tak dobre fungovat. Styrikrat za minutu sa ovcatko otocilo a krasne sa prepieklo. To uz dosli aj Ivan s Monikou a Martin a Vlado. Casovanie vyborne. Pivecko tieklo, masko eno-nuno. Akurat pocasie nie velmi vyslo, bolo pod mrakom a casto prsalo. Nuz, nemozno mat vsetko.

Celu den a noc sme pokludne posedeli v altanku. Ked prave neprsalo, zastrielali sme si zo vzduchovky. Ukazalo sa, ze vinovice je viac nez piva, ktore doslo okolo 21:00. To uz tu Ivan s Monikou neboli, isli vecer domov. Situaciu zachranila basa piva v Riciho aute a v zalohe cakala este jedna v komore.

V nedelu boli na ranajky, desiatu aj obed jahna a gulas. Na obed museli odist chlopi domov. Ostal iba Trenki a dosiel aj Oto s detmi. Posedeli sme, pokecali, ukazali detom kravky za plotom.

Poobede odisli aj oni a ja som mohol zacat pratat a kamuflovat skody. Treba priznat, ze riady sa priebezne umyvali, za co dakujem hlavne Davidovi. Skody boli primerane, neprezili to iba maly pohar na pivo, poldecak a skleneny stojan na servitky.

Ako na nervy, slnko sa rozsvietilo, ked vsetci odisli. Vecer dosla autobusom Sasa s Ninou. Dalsie dni to uz bola prazdninova pohoda. Dnes v stredu dokonca poriadna horucava. Skocili sme do Orlova na huby. Okrem desiatok muchotravok a nadherneho 20cm satana sme nic nenasli. Dokonca aj cucoriedky boli este trpke. Ale prijemny vyletik. Pivo v miestnom slintaku, clapkanie v bazene, grilovanie, chytanie vretenice pred domom a popijanie pivka skvelo ukoncili tento prazdninovy uvod.

Ked toto dopisem, pomaly odchadzame domov. Ani sa nam nechce. Ale musime sa prichystat na dalsiu super dovolenku. Uz v piatok odchadzame do Polska na jachting na Mazury.

Na rozlucku este jedna obluda z verandy. Myslel som, ze je to smrtihlav, ale nie je.