V piatok pre dvomi tyzdnami sme sadli do auta, smer Varsava. Byva tam moj spoluziak z vysokej PePe, jeho manzelka Isia a ich dve dcerky. S PPem a Isiou sa dobre pozname, parkrat do roka sadneme, ked su v Presove. Obaja chodia roky plachtit na jachte po Mazurskych jazerach, Isia ma dokonca kapitanske skusky. Tohto roku sme sa konecne dohodli, ze pojdeme vsetci aj s detmi.
Mazury
V prvy den sme prisli k PP-ovcom do Pruszkowa, co je predmestie Varsavy. Iba sme prespali a rano hned vyrazili na Mazury, do mestecka Wegorzewo. Auta praskali vo svikoch, hlavne deti potrebovali kopu veci. Dost sme sa obavali, ako sa pomestime na lod, lebo tam su obycajne spartanske podmienky. V pristave nas cakalo mile prekvapenie. Jachta pre 8 ludi prenajata na 7 dni mala kopu miesta aj na veci aj na spanie. Bola suprova. Akurat mala neromanticke meno NZG-865, hlavne ked okolite sa volali Absynt, ci Panika.
Ubytovali sme sa bez problemov, v priestore na prove spali Isia s 5-rocnou Majou a 2-rocnou Ninou. Vzadu na korme spali Sasa a Nina. A my chlopi sme boli v hlavnej kajute.
Dievcata sa rychlo skamaratili, hlavne Ninky bili partiu. Ta nasa si z malej urobila domaceho maznacika a starala sa o nu. So starsou Majou zase viedli debaty, vacsinou, ked mali spat.
Na plavbu sme vyrazili v nedelu doobedu. Po kontrole lode nam (rozumej mne) urobila Isia s PPem kratku instruktaz a zakladne nazvoslovie. Aj tak som si prd zapamatal, ale pocas plavieb som sa nauzil, ze predna plachta je fok, hlavna je grot, stazen je mast, vysuvatelna kylova plutva je miec, atd. Ovladat to bolo potrebne, pretoze na lodi sme vykonavali Isiine prikazy a to muselo slapat. Nebolo to az tak zlozite, islo hlavne o:
- v plytkej vode stahovat a vytahovat miec
- rano vytiahnut plachty, vecer alebo v silnom vetre ich stiahnut
- pri prechode popod most stiahnut stazen
- preklapat prednu plachtu podla prikazov doprava a dolava
Kapitanka bola pri kormidle, natacala lod na vietor a celemu to velila. Inak sme mali veget a bola to pohodicka na palube, vietor v plachtach. Denne sme plachtili take 2-4 hodiny. Velmi sa mi to pacilo a poplaval by som aj viac. Hlavne, ked dobre fukalo, tak to pekne frcalo. Ked sa vtedy lod naklodila, vsetky baby okrem Isii pistali. Az na jeden den sme mali super pocasie, takze sa jachtilo bez problemov.
Kietlice
Druhu noc sme boli v pristave Kietlice. Je to pekna ukazka, ako na Mazurach funguje zeglarska infrastruktura. Na brehu su zachody, sprchy, elektrina a krcmy. Na lodi sme mali aj varic a chladnicku na plyn, tak sme si aj sami nieco navarili. Atmosfera je super, naokolo desiatky lodi, ludia su v pohode, kopa deti. Asi ako u nas za sociku kempingy, len tu sa spi na jachte. V Kietliciach sa decka aj vykupali a v Stodole sme potom dali pivo s bazovym sirupom a polske speciality.
Kuchyna
Polsku kuchynu som opacil, kolko sa dalo, celkom usla. Vyborny bol zurek, kysla polievka z nakvasenej muky s klobasou a vajcom. To co je pre nas kapustnica, to je pre Poliakov zurek. Asi najrozsirenejsim jedlom su pirohy – s tvarohom, masom, kapustou a hubami. Posypane su slaninou alebo skvarkami. Oboch jedal sa Nina objedla. Ine zvyky nam az tak nesedeli, napr. zemiakove placky alebo vyprazany syr na sladko. Ale palacinky s ovocim maju dobre. Bohuzial, moda hranoliek je tam este vacsia nez u nas a je problem dostat vareny zemiak. Tesil som sa na cerstve ryby. Maju ich vela druhov, vacsinou su obycajne upecene. Prvykrat som okostoval uhora a v Gdansku mi dali vyborneho morskeho vlka (okon, sea bass). Pecene koleno, hubove fasirky, pohankova kasa a ine boli dalsie specialitky, na ktorych som si zgustol. Pivo ujde, aj ked sa podava o dost chladnejsie (a sytenejsie) nez u nas. Smakovalo mi s bazovym sirupom.
Zimny kat
Dalsiu noc sme travili na Zimnom kate. Nic tam nebolo, iba buda, kde chlapik predaval pivo a kadibudka. Cista romantika. Vecer sme opiekli klobasy, zahrali nam na gitare a les bol plny svatojanskych musiek – bateriek hladajucich ten spravny kriacok na ucupenie.
Gizycko
Pekne jachtarske mestecko, ktore Ninu fascinovalo vysuvacim mostom, nam ponuklo dalsi noclah. Vecer sme konecne okostovali Zubrowku.
Vega
Vega je tiez pristav s iba jednou krcmou a zachodmi. Voda tam bola velmi plytka a tak chlopi museli naskakat do vody a tahat. vecer nas este zastihol aj dazd, co nevadilo, lebo deti sme vyhnali von a my sme si na palube roztiahli strechu a ostalo este aj zo Zubrowky.
Kietlice este raz
Vo stvrtok mala nasa Nina meniny a mala Nina mala narodeniny (super veta bez diakritiky). Vyplavali sme pokojne, ale uprostred cesty sa nad nas prihnali akesy chmary a burkove majaky na brehu blikali podozrivo rychlo. Nuz, stiahli sme plachty, natiahli nepremokave gate a popri hromoch a bleskoch sme na motore dosli do najblizsieho pristavu, cuduj sa svete, Kietlice. Nas stazen sa k nebu tycil dost provokacne, nastastie ziadnemu blesku nestal za namahu. Deckam burka nevadila, lebo mali dvojitu oslavu a vsetky nieco dostali. A vecer si v stodole urobili aj diskoteku.
Na druhy den sme sa so starsimi deckami vybrali peso na Mamerki, kde su nemecke bunkre hlavneho velitelstva pozemnych sil. Slecinkam sa velmi slapat nechcelo, ale zvladli to. Cestou sme minali uzasne luzne lesy. Bolo to take predjedlo pred Wolfsschanze.
Posledna noc
Tu sme travili uz vo Wegorzewe. Lod sme dokladne vypucovali. Jeden leje vedro s vodou a druhy ryzakuje. Nabrat vodu do vedra na lane nie je vobec sranda. Je na to jedna finta, ale tu prezradim iba za pivo.
Ten tyzden na vode ubehol neuveritelne rychlo a bol to super zazitok. Isia aj PP nam na zaciatku hovorili, ze sa s nami po case bude kyvat zem. Pokladal som to za miestny folklor, ale ajhla … na treti den to zacalo. V uzavretom priestore (na hajzli) sa so mnou zahojdal svet a to mi na pevnine ostalo az do konca plavby. Zvlastny pocit.
Wolfsschanze
Na obed sme boli spakovani a na ceste do Gdanska sme sa zastavili v Gierlozi. Nachadza sa tam totiz legendarny Hitlerov hlavny stan Wolfsschanze. Na vlci brloh som sa obzvlast tesil, hlavne po tom, co som pred tromi rokmi navstivil aj jeho dvojicku na vychodnom fronte Wehrwolf. V tomto monumentalnom komplexe bol v 1944 na Hitlera spachany znamy atentat, ktory ale nebol uspesny. Poprechadzali sme sa po Adolfovom bunkri, obisli kino, kasino a papalasske pribytky. Stoji to za to.
Gdansk
Vecer sme dorazili do Gdanska. Cestou sme splasili apartman za smiesnu cenu v absolutnom srdci mesta, na hlavnom namesti Dlugi Targ. Rano clovek vstal, podisliel k oknu, poskrabal sa pod trenkami a uz bol v pamatovej karte piatich zahranicnych turistov. Moje GPS nas k domu neomylne viedlo aj do protismeru, priamo na namestie. Zdravym rozumom sme ale dosli spravne.
Mesto samotne je uzasne, niet co dodat. Opat musim prehodnotit svoj rebricek najkrajsich miest, kde zatial kraluje Praha, ale neviem, neviem. Gdynia+Gdansk+Sopoty tvoria tzv. trojmestie. Na pol dna sme zbehli aj do kupelnych Sopot, kde sme si vychutnali pohodovu atmosferu na plazi.
Vecer sme dali pivo na starej galeone a na druhy den sa v namornom muzeu Nina vyhrala.
V pondelok isli PP-ovco domov a my do Malborku.
Malbork
Svetoznamy hrad Malbork bol sidlom Radu nemeckych rytierov a je to najvacsi goticky hrad na svete postaveny z tehal. Uzasny. Po par hodinach uz Nina ani nevladala.
Varsava
Vecer sme boli vo Varsave u PP-ovcov. Na druhy den sme uz na 30. poschodi kolosalneho palaca kultury obdivovali mesto. Jeho staru cast sme si presli aj osobne, kde sme sa najedli v razovitej krcme. Vybrat si v nej ten spravny pisoar vobec nebol problem.
Zlatym klincom dna bola pre moje nadhery navsteva IKEI. Na druhy den sup do auta a vecer sme boli stastne doma. Ta ze super dovolenka.



Pridaj komentár