V meste Baguio nebolo nic na pozeranie, bola to len prestupna stanica dalej na sever. Prespali sme tam a rano sme frcali busom dalej na sever do horskeho mestecka Bontoc. Podstatne je spomenut prave tu cestu, ktora ma sice len 160 km, ale trvala 6 hodin. Uzasne horske serpentiny non-stop a krasne vyhlady. Je to tzv. Halsema highway. Uz sa dalo co to po fotit. Bohuzial, definitivne som zistil, ze moj netbook ma priserny displej s desasturovanymi farbami a tak na nom nemozem upravovat a konvertovat svoje fotky, Nebolo by to ono, takze radsej az doma. Z Bontocu minibusom do Banaue, kde su nadherne ryzove terasy zapisane v UNESCO. Tie naj su v horskej dedinke Batad, ktora je vzdialena iba 12 km, ale cesta s jeepney nam trvala hodinu, zabijak, V Batade to bol par hodinovy trek s uchvatnymi vyhladmi na terasy, tropicky vodopad a kupanie v lagune pod nim. V Batade sme prenocovali a vcera rano dosli nazad do Banaue. Bus do Manily isiel az v noci, takze sme sa iba poflakovali a nakupili suveniry z dreva.

Musim povedat, ze sme teraz museli vela okresat z nasich planov. Presuny totiz velmi spomaluju. Mnohe spoje chodia iba za vidna, kvoli brutalnemu terenu. A tu pri rovniku trva den iba 11 hodin, od pol siedmej do pol siestej. Potom je uz tma. Takze nasleduju 2 dni v Manile a potom ostrovy Bohol a Palawan. Je sa na co tesit.

Inak, kto by chcel, moze pozriet aj Trenkiho cestopis/GPS polohopis na http://trenki.ontheroad.to/filipiny-2012/