Dna 7.11.2002 o 15:08 som kamosom na nasej mailovej skupine napisal tento email:

Tak chlopi,o par minut sa zenim. Sedim na Inete v okresnej kniznici a som vcelku pokojny. Doobedu som bol menit zimne pneumatiky, poobede som opravil roletu, teraz som kupil kyticu a o hodinu sa budem napchavat. Tak v pondelok.

cimpo

Odvtedy tento den nejak velmi neslavime, ale sem tam si ho pripomenieme. Aj tot vcera. Boli sme so Sasou a svokrou v Kosiciach na moskovsky balet – Labutie jazero.

Sledovat tuto absolutnu klasiku v Steel Arene je ako dat si homara s hluzovkami na stojaka v McDonalde. Ludia s pukancami (vratane nas), blyskajuce fotaky celu dobu, tvrde sedadla a kosa. Ale clovek si nevyberie. Odhliadnuc od toho, tak to bol nenormalny zazitok. Aj kulturny pnak ako ja musi skonstatovat, ze tie ladne pohyby sa miestami vymykaju fyzike. Pre mna to bol prvy kontakt s baletom a hned takyto kaliber, nelutujem. Dve a pol hodiny pri nadhernej hudbe od Cajkovskeho, lakocina. Povedzme si rovno, viac si tam uzili divacky. Mne hned bolo jasne, ze moja zakonita tam nesla oslavovat 9. vyrocie, ale pozerat na chlapov v silonkach s napucanymi predkami aj zadkami, ktori cupitaju po podiu a strihaju nozkami raz doprava, raz dolava. Na baletky tam bol tiez pekny pohlad, ved solistky toho predviedli najviac. Ale ani rici, ani cici. Rici nebolo vidno pod suknickami a cici (ak vobec nejake) stiahnute korzetom.

Kazdopadne, bolo to super a super!