V piatok sa po nasom sidlisku prehnala brutalna burkova smrst.

Sledovali sme, ako z vedlajsieho veziaka strhlo plechovu strechu. Parkoval som blizko k stromu, tak mi nebolo vsetko jedno. Najprv to vyzeralo, ze si to odnieslo len par konarov, ale dnes cestou do skolky som zbadal, ze sa to pekne vyzurilo. Nasa alej smerom k skolke pekne poredla (fotky iba z mobilu).

Pocasie vylepsil vikend. V PO bolo krasne horuco. V sobotu som bol na ceresne, uz davno som sa nedriapal po stromoch. V nedelu sme so svokrom nevedeli obsediet v tom hici dnu, tak sme zbehli na pivo, kym zeny kukali Fantoma opery.

Vtaky, to je dalsia pomsta prirody. Kedysi davno poletovali lastovicky, teraz ich vidim uz iba na chalupe. Potom bola dlhorocna vlna beloritok. Robili bordel, ale dalo sa ich zbavit. Stacilo dat sacok do rohu okna, aby si tam nespravili hniezdo. A pred par rokmi zmizli aj tie a prisla pohroma – dazdovniky. Hajzli mali. Cvarga porazena, co ju treba praskovat. Bordel to zacina robit uz v noci, pri vychode slnka. Vrieska to jak pavian s pristiknutymi gulami. Rano sa pri tom neda spat a v televizii pri otvorenom okne prd pocut.

Najviac si to odnasame my na najvyssom poschodi. Ti smradi hniezdia v dierach na streche. Nasa bytovka este nie je zateplena a diery nema zapchate ako okolite domy.

Nasa Nina sa este pred 2 rokmi bala ist na balkon, lebo ti operenci tam nalietavali uplne blizko, ked chceli vletiet do hniezda. Aj Sasa pri tom vzdy vrieska.

Niekedy sa borci netrafia a napikuju to priamo do okna, ksichtu (ked sa neuhnes) a podobne. Dnes dvakrat zapadol jeden piskluch do skary na balkone.

V sobotu ked som nebol doma vletel Sasi do kuchyne. Mojej drahej hysterke viac netrebalo. S pavukmi sa v ruke pohra, ale patkane (mali sme vystavne kusky v kocikarni, ale uz som ich pohlusil) a operence ju dost desia. Ked sa u nas vysral, tak nejak vyletel. Ale do Sasi som musel kopnut jednu borovicku na upokojenie. Ked sme pri tom kadeni. V sezone vobec nemozeme umyvat okna. O par minut je vsetko opat zasrate. A to nehovorim o nasom zelenom sarkanovi odparkovanom pod blokom.

A su ich hufy, doaleluja.

Toto je posledne varovanie ornitologom (a viem, ze minimalne jeden to cita). Robte nieco s tou hydinou, lebo vzdy som chcel na narodeniny vzduchovku!

V tych stresnych dierach mame aj netopiere. To je ina krvna skupina. To su slusni parobci, hned vidno, ze cicavce. Lietaju si pozvolna v malych poctoch a potichucky. Len take sci-fi cvrlikanie, ako z hviezdnych vojen. Neotravuju, dokonca je s nimi aj sranda. Sem tam im preskusavam sonary. V teply podvecer, ked ich pri otvorenom okne pozorujem, vysprtam par dzukov a strielam do nich. Manici hned zareaguju a vrhaju sa na to. Sonary funguju a ja mozem ist na pivo v nadeji, ze mi nevletia do vlasov.