V stredu sme nabehli na chalupu. Len tak si polebedit. Na moje prijemne prekvapenie, po mesiaci bola trava v rozumnom stave a pokosil som ju za 3 hodiny.

Vecer prisli na navstevu Beata a Marek, ktorym sme boli minuly tyzden na svadbe a ja som tam robil fotky. Sympataci.

Doniesli sudok piva, ktory som potom dorazil so svokrovcami. Na druhy den sme isli na vlaciku do Tatier. Dost tam prsalo, ale boli sme na to pripraveni a na Hrebienok a studenovodske vodopady sme pekne vysli.

V piatok dosli svokrovci. Iba sme pili, grilovali a nic nerobili. A naco aj. Priroda sa ku mne, lenivej vsi, sama nasackovala. Takze som ani nemusel dvihnut zadok a z lavicky pri dome som pozoroval:

Jastericu.

Lumky, ktore si v dreve vyvrtali chodbicky a fungovali v nich.

A aj kobylku zelenu.

V nedelu sme boli s Rasidom potapat na strkovisku pri Miskolci. Po mojom prvom ponore som mal zmiesane pocity, ale nakoniec to uz bolo bez problemov a uzili sme si to.

Tu je kratky potapacsky mikrofototutorial.

Jazera tam su pekne, my sme sa vylozili pri nudistoch.

Vystroj sa vylozi a kazdy si zoberie, do coho sa zmesti.

Pri zanarani do hlbky sa musi vyrovnavat tlak v usiach. Vlavo Rasid, vpravo ja.

Kicimu nasla voda do masky, tak si ju vyfukuje.

Pri zanarani maju zaciatocnici este problem so vztlakom. Tu som sa dotkol dna, tak som cez inflator trochu dofukol kridlo a o par sekund som uz bol pekne vytrimovany.

Nacvik straty vzduchu. Partner mi okamzite dava svoju hlavnu automatiku a sam dycha zo zaloznej.

Rasid zistuje kolko vzduchu mu ostalo a instruktorovi hlasi 50 barov (zovreta past). Ten uz si dlho nezaplava 🙂

Viditelnost bola OK, vsade sa plantali ryby.

Najhorsie je potom vyliezt na breh s tolkymi kilami na sebe.