Vcera sme s rasidom nabehli na prvu lekciu potapania. Robime si kurz IANTD OWD cez presovsky SKP. Instruktor je pohodak. Hned na prvej hodine sme isli naostro. Vyfasovali sme vystroj a po kratkej instruktazi sme ju aj zapojili. S delenim problem nebol. Po otazke instruktora, kto je tu najmensi chlop, sa vsetci pozreli na mna. Takze najlahsi zaket isiel hned ku mne.

Prvy skok do bazena bol dost zvlastny a neprijemny. Inflator bol nafuknuty, tak sme sa vsetci adepti nemohuco vyplavili na hladinu a snazili sme sa neohrabane otocit k instruktorovi. Ten dal pokyn, trochu sme vyfukli inflator a islo sa dole. Vsetci nafasovali nejake to olovko do gati. Iba ja nie. Na moje subtilne telicko stacila aj ta 15-20kg vystroj. Po vypusteni trosky vzduchu ma hned pritlacilo ku dnu ako suter. Zvysnu hodinu som sa zhlboka nadychaval, aby som sa od neho odlepil 🙂

Prve minuty dychania boli pre mna dost tuhe. Nebol som zvyknuty, lapal som po dychu. Ked som sa trochu ukludnil, tak to uz bolo iba super. Potom som uz v pohode vyfukoval strhnutu masku a nasadzoval dychaciu automatiku. Bolo to lahsie nez som cakal. Rasid vravel, ze mal trochu problemy s tou maskou. A este to nestacilo, dost si porezal ruku na dne, asi o nejaku puknutu kachlicku. Takze on nemal az taky zazitok.

Uz sa tesim na dalsie ponory. Aj ked v realnej zaburine s viditelnostou 2 m to asi bude dost shit.

Konecne budem mat medzinarodny preukaz. Uz viackrat na cestach by som ho vyuzil. Na planovanej ceste do Indie v oktobri/novembri to sice asi nevyuzijeme, ale kto vie.