< Predchadzajuca cast | Dalsia cast >

V prvej casti sme si ukazali ako mame nafotit fotky pre panoramu. Dnes si ukazeme najtazsiu cast – ako ich v pocitaci spojit do jedneho vysledneho panoramatickeho obrazka.

Existuje na to kopa programov, vacsinou komercnych. Mnohe z nich su dodavane aj k digitalnym fotakom. Napr. Canon dodava PhotoStitch, ktory je velmi jednoduchy, ale ja som na nom dokazal vytvorit iba biedne vysledky. Lepsie komercne softy davaju samozrejme profi vysledky a maju kopu funkcii, napr. na odstranovanie duchov. Ak mate peniaze, mozete ich pouzit. Freewaru v tejto oblasti nie je vela, ale nastastie to co je, poskytuje skutocne high-end proficke vysledky. Najznamejsi je Panorama Tools od chlapika, ktory sa tomu venuje na univerzite. Preto to poskytuje vyborne vysledky, ale nie je to pre beznych ludi. Nema to ziadne okienka, vsetko treba nastavovat z prikazoveho riadku. Nastastie par manikov na to vytvorilo graficku nadstavbu – Hugin. Je to velmi vykonny nastroj, nie velmi zlozity a ja pouzivam iba toto. Takze v dalsom ukazem ako pracovat s Huginom.

Instalacia

1. Hugin si stiahneme z tejto stranky. V case pisania tohto clanku bola k dispozicii verzia 0.6.1. Kto sa na tej stranke nevyzna, treba kliknut na linku konciacu textom _win_installer.exe, na dalsej stranke si vybrat lubovolne mesto a kliknut Download. potom ho normalne nainstalujeme.
2. Stiahneme si aj pomocny programcek Autopano-SIFT. Nie je to nutne, ale ulahci nam neskor pracu, vid dalej. Stiahmeme si instalaciu pre Windows z tejto stranky a nainstalujeme. Skuste si to po nainstalovani hned spustit zo Start menu (Autopano-SIFT GUI). Ak sa otvori program, OK zavrite. Ak nie, tak asi nemate nainstalovanu potrebnu sucast Windows – .NET Framework. Mozete si to stiahnut a nainstalovat zadarmo od Microsoftu.

Co sa tu vlastne bude diat? V Hugine otvorime seriu nasich fotiek. Potom kazdej susediacej dvojici fotiek zadefinujeme tzv. kontrolne body. Kontrolny bod oznacuje rovnake miesto (napr. spic kostolnej veze) na oboch fotkach. Podla kontrolnych bodov potom program vie, ako ma medzi sebou fotky prelinat. Kedze pre kazdu dvojicu fotiek treba zadefinovat 5-10 bodov, moze to byt unavna babracka. A prave tu nam pomoze programcek Autopano-SIFT, ktory sme nainstalovali v bode 2. Ten vie sam velmi presne najst kontrolne body. Z mojej osobnej skusenosti mozem potvrdit, ze to urobil lepsie nez ja a malokedy som musel tieto body rucne opravovat. Pritom nemusime spustat Autopano-SIFT rucne, Hugin urobi vsetko za nas. Takze sa do toho pustme.

Konfiguracia

Spustme Hugin. Kedze mnoho citatelov moze mat s anglictinou problem, najprv si nastavime cestinu:
Menu File – Preferences – Misc, Language nastavime na Czech.
Aby sa zmeny prejavili, restartujme Hugin.
Teraz nastavime zvysne nastavenia v Soubor – Preference:

1. Panotools, nechame Use alternative PTStitcher program nezaskrtnute.
2. Doladeni, nechame zakladne nastavenia nezmenene, ale zakrtneme Povolit rotacni hledani.
3. Ostatni nechame nezmenene.
4. Autopano. Tu mu dame vediet, ze sme nainstalovali (a kde) Autopano-SIFT. Vybrat Autopano nastavine na Autopano-SIFT. Zaskrtneme Use alternative
   Autopano-SIFT program. V Autopano-SIFT zadame cestu, kde je nainstalovany. U mna je to C:Program FilesAutopano-SIFT-2.3autopano-win32.exe.
5. Enblend, zasrtneme Use alternative Enblend program aj Pouzit orezane soubory TIFF.
   

To je vsetko.

Tvorba panoramy

1. Zadame obrazky

Mame otvoreny Hugin a sme na karte Obrazky. Takze teraz pekne otvorime nase nafotene obrazky. Obrazky nafotene v prvej casti som zmensil na rozmer 800×533. Je zbytocne davat vacsiu vysku ako 600 bodov. Iba to zbytocne dlho pocita.

Stlacime Pridat jednotlive obrazky a pridame nase fotky.

Potom si musime vybrat jeden zaber, ktory bude referencny pre poziciu. To znamena, ze ostatne sa mu budu pirsposobovat. Ak je na referencnom zabere nieco otocene, tak to bude takto otocene aj na vyslednej panorame. Je preto dobre vybrat zaber, kde je vsetko pekne rovno. Urobi sa to tak, ze v zozname obrazkov oznacite zelany zaber a stlacite dole tlacidlo Ukotvit tento obrazek pro pozici. Pri obrazku sa v stlpci kotva zobrazi pismeno A.

To iste musime urobit pre expoziciu. Musime vybrat zaber, ktoreho jasu sa prisposobi vysledok. Ak vyberiem najjasnejsi zaber, vysledok bude prijasny. Treba vybrat stredne jasny obrazok pomozou tlacidla Ukotvit tento obrazek pro expozici. Pri obrazku sa v stlpci kotva zobrazi pismeno C.

Ja som pre obidva referencne obrazky nechal prvy zaber.

A teraz, ak sme nainstalovali Autopano-SIFT, nechame ho pre nas najst kontrolne body. Stlacime Vytvorit kontrolni body. Otvori sa nove okno, v ktorom dole stlacime Compute. Potrva to asi minutu dve a potom to okno zavrieme. Body su vytvorene, dostaneme sa k nim neskor.

2. Zadame vlastnosti fotaku

Teraz sa v Hugine prepneme na kartu Fotoaparat a cocky.

Toto je velmi dolezite nastavenie, inak sa mozete divit, preco to nevie pekne zlepit. Ide o to, ze program potrebuje vediet, aky horizontalny uhol je zabraty na kazdom zabere (oznacuje sa hfov alebo v alebo stupne pohledu). Ten uhol zavisi od pouzitej ohniskovej vzdialenosti (zoomu). Kedze sme pouzili rovnaky zoom pri vsetkych zaberoch, tak ten uhol (a aj ostatne) hodnoty budu rovnake pre vsetky zabery. To programu povieme tak, ze nechame zaskrtnute Zdedit.

V mnohych pripadoch nemusime nastavovat nic. Vsetko tam uz je. Ide o to, ze digitalny fotak zapise do JPG, TIF alebo raw fotky aj mnohe skryte udaje ako je datum, clona, expozicny cas, typ blesku, ohniskova vzdialenost a ine. Tieto udaje sa nazyvaju EXIF info. A Hugin si to info vie precitat a pouzit. Su ale pripady, kedy to nefunguje presne alebo vobec. Tu su rozne scenare:

1. Ak sme fotili klasickym fotakom na film a fotky sme oskenovali. Je logicke, ze to info nemame. Vtedy to zadame rucne. Ako som pisal v prvej casti, zapisali sme si pouzitu ohniskovy vzdialenost z objektivu, ak to vieme. Pri stupne pohledu teda zaskrtneme Zdedit, do ohniskova vdalenost zadame nase cislo (v mm) a faktor orezu dame 1.
   Program nam sam vypocita ziadany uhol.
2. Ak sme fotili digitalom, tak Hugin si z EXIFu precita skutocnu ohniskovu vzdialenost. Hugin ale potrebuje ohniskovu vzdialenost ekvivalentnu klasickemu 35 mm filmu. Ta by bola rovnaka iba vtedy, keby nas CCD cip bol rovnako velky ako 35mm filmove policko. To vsak maju iba najdrahsie stroje. Bezne cipy su o dost mensie. O kolko je mensi cip, o tolko treba skutocnu ohniskovu vzdialenost vynasobit, aby sme dostali 35mm ekvivalent. Tento koeficient sa vola v hugine faktor orezu. Cuduj sa svete, aj ten je ulozeny v EXIFe, takze pohoda. Ale, tento udaj je spravny iba vtedy, ked ma fotka povodnu velkost a nezmensovali sme ju. Inak je to cislo o tolko vacsie a kolko sme fotku zmensili. Takze, ak sme fotky zmensovali (co asi vzdy), tak faktor orezu musime nastavit na povodnu hodnotu. Je dobre vediet tento udaj pre vas fotak. Da sa zistit aj tak, ze do Huginu dame iba jednu povodnu velku fotku a zapiseme si to. Pre moj Canon EOS 300D je to 1,58865. Aby som to zhrnul, pri stupne pohledu teda zaskrtneme Zdedit, hodnotu ohniskova vdalenost nechame nezmenenu a faktor orezu dame cislo pre nas fotak. Program nam potom sam vypocita ziadany uhol (stupen pohledu).

V mojom pripade jedna fotka zabera uhol 64 stupnov a nejake drobne.

Dalsie nastavenia na tejto karte nechame tak, zadava sa tam skreslenie objektivu, pripadne posun stredu, ak nam nevychadza pekne vycentrovana panorama. To obycajne netreba nastavovat a mozete sa s tym pohrat ked budete vacsi profici a budete chciet mat absolutne dokonalu panoramu.

Nie je od veci si cely projekt teraz ulozit a robit to pravidelne. Projekt panoramy sa ulozi do suboru s priponou .pto. Ten si mozeme hocikedy otvorit a pokracovat v praci. Vsimnite si, ze po otvoreni sa pri sosovkach zmenil faktor orezu a ohniskova vzdialenost, tak ze faktor je 1 a ohniskova vzdialenost je nim vynasobena. Vo vysledku je to teda to iste, uhol ostava, takze sa toho nelakajte.

Aby tento clanok nebol pridlhy, pokracujeme nabuduce.

< Predchadzajuca cast | Dalsia cast >