Itinerar
Cez Uzhorod sme isli na juhovychod, presli sme nasim byvalym uzemim v Podkarpatskej Rusi (Janco Slota by to mal pytat nazad) a kopirujuc rumunsku hranicu sme pokracovali do mesta Cernovci. Odtial historicke mesta Chotyn a Kamenec Podolsky. Prechadzajuc mestom Vinica a Hitlerovym hlavnym stanom na vychodnom fronte sme dorazili do hlavneho ciela Kyjeva. Odtial navrat domov cez Sacke jazera a mesto Lvov.
View Ukrajina 2009 in a larger map
Vseobecne
Ukrajina je super, vobec nie je taka chudobna ako to mame v predstavach. Ludia su tam kulturni, krajina a mesta vcelku udrziavane. Infrastruktura, hlavne cesty, su horsie ako u nas, ale makaju na tom. Ceny su tam polovicne nez u nas a jedlo…
Varia vyborne a za tie ceny sme sa tam v kuse napchavali. Kazdy den bola minimalne jedna typicka ukrajinska specialita. Borsc na X sposobov, pelmene (pirohy plnene mletym masom), ucha (rybacia polievka), deruny (zemiakove placky, niekedy plnene masom a hubami), saslik, gulase, plnene baklazany a kopa ineho. Pivo sa tiez naucili dobre varit. Maju ich kopu fajt, nam smakovalo kvasinkove – “bile, nefiltrovane”. Vodku ukrajinci nazyvaju horilka a tieklo jej tam na litre. Radost cestovat.
Hajzlovali sme bud v prirode alebo na verejnych tureckych. Niekde boli aj europske zachody. Pocasie sme mali nadherne, v kuse slnecno. Akurat posledny den sa ochladilo, ale pohoda. Nevadilo, lebo divcinky na Ukrajine su tip-top. Musel som preusporiadat rebricek krajin podla tohto kriteria. Ukrajina sa dostala na prve miesto. Baby su tam krasne, velmi pekne oblecene, aj na bezne prilezitosti. Na Bukovine ich bolo viac nez chlapov, lebo ti makaju vonku. Casto na nas pokukovali. V Chotyni dokonca odkazali nam parobkom, aby sme s nimi kustik ostali pokecat. Nekecam. Tazke to veru mali zenati chlopi 🙂
Zakarpatska Rus a Bukovina
Krasna priroda. Karpaty sa tam podobaju na nase Nizke tatry. Uprostred hor, v Bukovine pri rumunskych hraniciach je dedinka Dilove, ktora je povazovana za jeden zo stredov Europy.
 |  |
O nieco dalej, za mestom Rachov (Рахів) sme byvakovali uprostred malebnej prirody na pozemku chlapika, mojho menovca. Peter s nami potom do rana popijal, az kym sa nam neminula vsetka ohniva voda, co sme viezli so sebou. A nebolo jej malo. Ukrajinci piji minimalne poldeca a nezapijaju. Oni zakusaju – zajedaju chlebom, klobasou a cim pride.
 |  |
 |  |
Na druhy den sme pobehali trochu po Karpatoch a potom rovno do mesta Cernovce (Чернівці). Mesto velkosti Kosic ma univerzitu, ktora ma druzbu s kosickou. Ked sme ju zbadali, doslova nam padli sanky. Takuto budovu a areal sme teda necakali.
 |  |
Aj mesto bolo pekne s kopou bab.
 |  |
Vecer docent s Tonom isli na spolocensku akciu s kolegami z univerzity a my sme zatial, ubytovani na internate, kostovali horilku. Jeden studak chcel robit s miestnymi babami druzbu. Ked sme ho nad ranom nasli, tak robil druzbu akurat tak so zachodovou misou na ich izbe. Po premiestneni na nasu izbu recitoval do keramiky az do rana. Doobedu sme mali exkurziu po univerzite a potom sa islo dalej.
Chotyn (Хотин) a Kamenec Podolsky (Кам’янець-Подільський)
Dve mestecka s nadhernymi protitureckymi pevnostami. Prve lezi na rieke Dnester.
 |  |
Vecer sme byvakovali pri rieke. Opekali sme klobasy a slaninu a zalievali to horilkou.
Wehrwolf
Ta “slanina” sadla Branovi nejak na zaludok. Cely den splyval so sivastou oblohou a morsku chorobu v autobuse riesil sackami 🙂 Doobedu sme navstivili mesto Vinica (Вінниця), ktore samo osebe nie je velmi zaujimave.
Ale 12 km od mesta bol Hitlerov hlavny stan na vychodnom fronte – Wehrwolf. Teraz su z neho uz iba zvysky.
 |  |
Vecer sme dorazili do Kyjeva.
Kyjev (Київ)
Byvali sme tam 2 noci na intaku. Musim skonstatovat, ze Kyjev je krasne mesto na rieke Dneper. Dal by som ho na jednu uroven s Prahou, Petrohradom a Rigou. Do mesta sme sa dostavali busom a metrom. Centrom mesta je Nameste nezavislosti.
Tu je aj interaktivna panorama.
Jedna z najstarsich pamiatok je Zlata brana, kadial sa prichadzalo do Kyjevskej Rusi.
Katedrala sv. Sofie (Собор Святої Софії) je nadherny a najsvatejsi chram na Ukrajine.
 |  |
Klastor sv. Michala (Михайлівський золотоверхий монастир) tiez vyraza dych a asi aj preto sa tu kona kopa svadieb.
 |  |
Kyjevsko-pecerska Lavra (Києво-Печерська лавра) zapisana v UNESCO je pravoslavny klastor s podzemnymi jaskynami. V jaskyniach sa nesmelo fotit a svietili sme si iba svieckami.
 |  |
 |  |
Odtial to nebolo daleko do otvoreneho Muzea velkej vlasteneckej vojny. Dominuje mu, a vlastne celemu mestu, socha Matka vlast, ktora je vacsia nez socha slobody.
Zbehli sme dole k Dnepru, kde sme si pocas hodinovej plavby vyletnou lodou dali pivco a horilku.
Sacke jazera (Шацькі озера)
Rano sme vyrazili domov. Cestou sme dostali defekt, ktory sa poctom 17 stal najfotenejsim defektom tyzdna. Vecer sme dorazili na Sacke jazera. Je to unikatny komplex jazier zapisany v UNESCO, podobny Mazuram. Stanovali sme pri najvacsom jazere – Svitiaz.
Pozri aj panoramu.
Svitiaz je druhe najvacsie jazero v krajine a zaroven aj najhlbsie, 58m. My sme ale museli byvakovat na blbom brehu, pretoze naopak, bolo velmi plytke a trvalo veky, kym clovek mohol plavat. Ano, par odvazlivcov, iba chlapi, si vecer zaplavali. S Tonom a Robom sme sa vyclapali aj rano. Voda bola super.
Sak pozrite sami.
Lvov (Львів) a domov
Bol to posledny den. Pobede sme este rychlo prebehli Lvov. Keby nebol taky osarpany, tak by to bolo dost pekne mesto.
 |  |
V noci o jednej som uz spal v mojej posteli. Ukrajina sa mi fakt pacila a dufam, ze cim skor sa dostanu do EU.
Kompletne fotky su tu:
 |
| 2009 Ukrajina |
Pridaj komentár