Tento tyzden boli jarne prazdniny, tak sme sa po dlhej dobe vybrali na chalupu. Na moju radost, v dome neboli ziadne dalsie skody. Voda rozmrzla na druhy den, vonku bolo nadherne slnecno, idealny oddych.

Na pozemku to uz tak veselo nevyzeralo. Krtkovia boli v ruji abo co, ale s Ninou sme naratali 178 malych hradov. Tymto sa vo mne vytratila aj posledna stipka lutosti nad ciernymi potkanmi a vyhlasujem im otvorenu vojnu. Chemia, ktora ich mala odplasit zapachom na nich ani zbla nezabrala. Budem musiet pristupit k radikalnejsim rieseniam. Pohladam na Inete osvedcene sposoby. Predstavujem si nieco ucinne, napr. strcit hadicu do diery a vytopit paskudy. Von by ich uz cakala susedova macka alebo ja s lopatou a hned by som ich tresol po krizoch.

Na jednu noc dosli aj svokrovci a na dalsi den sa bola Sasa so svokrom polyzovat v Litmanovej. Dost si to pochvalovali. Ja som zatial pod kopcom dal so svokrou caj s rumom. Nuz, niekto sa vie ozenit.

Skoro som zabudol. Tesne pred odchodom z Presova dosla radostna sprava. Mame dalsiu posilu do futbaloveho timu. Rici sa posnazil a v sobotu prisiel na svet maly Matus. Tak nech sa jemu aj rodicom dari!

Dnes je to presne 15 rokov, co som bol so svojou zakonitou na prvom rande. Udalosti ako socialisticke MDZ, mikimauzovsky Valentin, ci vyrocie svadby nas velmi netankuju 🙂 Aj ked Sasa vzdy aj vtedy marne ocakava nejaky klinec a asparagus. Ale 5. marec, to je nas sviatok. Podla mojej drahej som uz 15 rokov v permanentnej blazenosti. A ma pravdu. Okrem danoveho preplatku ma nic lepsieho nemohlo postretnut. Som rad, ze to medzi nami stale iskri, niekedy az prilis 🙂