V utorok sme s Martinom nabehli do Plavca urobit stojky kozuba a stola. Z betonu. Pri 3D navrhu som sa trochu urval a vyspekuloval som komplikovane tvary. Bude to podstavec pod kozub, vedla toho pracovny stol v inej vyske a durch to vsetko riadna diera pre dymovod z minipiecky na udenie. Nedokonceny nakres vyzera asi takto (betonove casti su tam uz kompletne):

Plan bol na dva dni. Vysalovat a vybetonovat. Programcek narachoval tretinu kubika betonu, co je asi asi 6-7 furikov.

Salovanie. Lahko sa povie, tazsie sa robi. Podkladova betonova platna nie je vodorovna (umyselne podla terenu, ale teraz by som ju uz robil vodorovne), takze ziadne prave uhly a vsetko treba vymeriavat a vyrezavat do sikma. Esteze som minuly tyzden kupil v Lidli v akcii sadu vodovah 🙂 Dve hlavy – viac rozumu. Martin uz daco podobne robil, sem tam hodil nejaky grif. Aj to, ze beton z vyssej urovne nepodtecie do nizsej, co bolo super vediet pri spoji stola a kozuba. Ja som, pamatajuc na hodiny fyziky a uja Pascala, myslel, ze sa to vyleje.

Miestami sme boli ako ajetaci. Namerali sme sikminu vodovahou, obtiahli ceruzou, vyrezali. Po prilozeni sme zistili, ze je to naopak. Nastastie, dosak bolo dost z povaly. Sem tam clovek zabudne na presah dosak, fajne poreze a potom nadava. Armaturu viazal Martin, islo mu to od ruky. Ja som iba zavrtaval hrube roxory do zeme. Ked bola siet hotova, spomenul som si, ze tam musia byt otvory na dymovod. Takze prerobit, aby tam vosli.

Trvalo to dlhsie, nez sme mysleli, dva dni. Vcera vecer sme vitazoslavne zavetrili boky klinmi a vytesovali sa, ake je to pevne a ze s tym ani tornado nehne.

Na druhy den sme zacali robit beton. Cementu som mal nakupene s poriadnou rezervou. Po dvoch furikoch sa ukazalo, ze tornado s tym sice nehybalo, ale beton je kotuha. Podozrive zvuky dreva, roztlacene steny na par miestach. Hodinu sme okolo toho pobehali, natlkli kopu dalsich vzpier a dufali sme, ze to uz podrzi. Drevo lamentovalo aj dalej, ale uz sa nehlo. Po par dalsich furikoch sa ukazalo, ze vypocty su jedna vec, ale cement dosiel. Nastastie dole v dedine su stavebniny, tak som to rychlo dokupil a na obed sme mali hotove.

Dufam, ze ked pridem nabuduce, nebude z toho jedna kopa zabedonovanych sutin 🙂 Medzitym skocim za hranice, ci u poliaka nekupim lacne samotky.