Tohtorocne jarne prazdniny sa niesli v sportovom duchu. Zacalo sa to uz tyzden predtym, ked bola Nina v skole v prirode. Tam sa vysankovala do zbesnenia. V sobotu pred prazdninami som so svokrom a svagrom Stevom vybehol prvy krat na skutocne bezkovanie. Na Zlatej Bani bolo krasne pocasie a trat bez vacsich stupakov. Bola to parada, spadol som iba raz pri schadzani na cestu, velmi sa mi to pacilo. Opacil som aj ako sa voskuju lyze.

V nedelu sme dofrcali do Plavca. Uz druhy tyzden bolo nad nulou a v Presove ziadny sneh, ale tam som musel lopatou odhrabat polmetrovy sneh, aby sme sa s autom dostali aspon za mostik. Voda bola klasicky zamrznuta. Privodne potrubie sa obycajne do troch dni rozmrazilo a voda isla. Tentokrat musela zmrznut aj jeho vodorovna cast v “nemrznucej” hlbke a za 7 dni to nepovolilo. Na tieto pripady sme uz zvyknuti, ponorne cerpadlo do studne a vodu sme natahali do vane a bandasiek. Nebol problem.

Oteplenie pomaly doslo aj ku nam. Este v pondelok som bezkoval na spodnej ceste a aj Nina sa posankovala. V stredu, ked dosli aj svokrovci, uz poloviva z toho zmizla, cesty boli ciste a polia viac hnede nez biele. Odbehli sme do nedalekej Novej Lubovne, je tam taky smiesny svah s vlekom. Sasa so svokrom polyzovali, aj Ninu sme trochu ucili stat na lyziach.

Vo stvrtok sme uz isli do Litmanovej. Lyziari lyzovali. Ninu sme dali instruktorovi a ten ju zobral hned na maly vlek a ucil pluhovat a otacat sa. Sice v ramci svojej zatatej natury, nanho ani nepozrela a nepovedala mu ani slovo, ale uja Jana pocuvala, bavilo ju to a aj jej to islo. Ja som zatial objavil udrziavanu ratrakovanu bezkarsku trasu a viac mi netrebalo. Este poldeci pred aj po a uspesny den za nami. Na druhy den dosiel aj Stevo a vsetko sme si to zopakovali, akurat, ze s Ninou uz trenoval on. Ja som si zase trochu nacvicil korculovanie na bezkach, kedze v ten den som bol na trase jediny a mal som klud.

Z Niny mame radost, lyzovanie ju bavi. Dostava pochvalu aj za citanie, pocas prazdnin precitala niekolko knih.

V sobotu sme dosli domov a konecne splachli smard pod tecucou vodou. Aj ked mne to az tak nevadilo, kedze posledny tyzden nemam cuch. Blbe zase je, ze vino chuti ako kysla voda. Kvari ma totiz este nejaka pliaga z Filipin. Este na ostrovoch som si nachladil priedusky kvoli klimatizacii. Ta bola takmer vsade a frcala na plne pecky. Vonku sice bolo 30C, ale v autobusoch museli byt ludia v mikinach a ponozkach. Jednoducho, asi dva dni pred odletom domov som stratil hlas. Ten sa mi doma vratil, ale spustilo sa mi z nosa a pokasliavam. Na chvilu sa zlepsi jedno, na chvilu druhe, ale uplne odist ani za frasa. Momentalne mam sice volny nos, ale cuch mi nefunguje a usi mam nonstop zalahnute a prd pocujem. Ale fungujem normalne a nic ma neboli. Tot vcera som vykaslal polku pluc na futbale. Pohyb prospel a aj pri mojej denglavosti som strelil asi najviac golov, ani nevediac ako. Potom samozrejme prisla najlepsia cast futbalu – pivo. Trochu sa to nepacilo mojej zakonitej, lebo vcera sme mali 16. vyrocie, co sme spolu. Ale dostala tulipany a zvysok oslavime dnes.