Opat som si perfektne oddychol. Uz vo stvrtok sme vyrazili na chalupu, aby sa este nieco stihlo porobit. Chcel som dorazit tu piecku na udenie. Poobede mi uz ostala iba asi hodina prace, horna obruba zo samotoveho platu. Naposledy som ho nestihol porezat, lebo mi odisiel diamantovy kotuc. Kupil som rychlo v dedine dalsi, tiez lacny, ved na jeden plat postaci. Nepostacil. Plat musel byt z fest kvalitneho samotu, lebo po prvej ryhe kotuc odisiel. Takze na klobasky este musim pockat.

V piatok sme nabehli do Vysnych Ruzbach na bazen. Chodime tam radi, lebo nie je vela ludi a voda je tepla, takze Nina dlho vydrzi. V kuse plavala a aj do sauny vosla trikrat. Mala prechadzka okolo kratera a zalomila to v aute po dvoch minutach. V Kolibe mali v akcii kacku s loksami. Nevedeli sa toho zbavit a urcite sa potesili pohanovi, co ich oslobodil od zasob s konciacou dobou spotreby.

V sobotu sa v dedine okrem zvonov opat rozozvucali aj cirkularky a sekery. Aj ja som vybehol kyptit stromy a kriky, zatial co Sasa pratala auto aj dom. S tym porastom som sa babral cely den. Urobil som drasticke a znacne improvizovane rezy, kedze sa do toho skoro vobec nerozumiem. Pod velkou jablonou ostalo okolo 100 kg dreva. Dobre som sa prevetral a to doslovne. Stale fukal silny severak a kazdu chvilu sprchlo.

V nedelu sme sa s nicim neparali. Ako na obed zacalo snezit, tak do noci neprestalo. K tomu silny vietor a –1C. Nasa Nina, loksa leniva, s tym problem nemala. Ona sa rada rozvaluje dnu, cita alebo sa hraje. Tot nedavno som dovliekol svoj stary 8-bitovy pocitac Didaktik M (slovensky klon legendarneho Sinclair ZX Spectrum). Na nom som sa naucil programovat a zabil stovky hodin pri hrach. Pospajkoval som par kablov a minulost sa vratila. Pre Ninu to bola cesta do praveku, ci navsteva Martanov. Fascinovali ju mihotajuce sa pruzky v TV pocas nahravania hry z kazety, a to celych 5 minut. No netes sa potom z tej hry. Na moj sok, 20-rocne kazety fungovali uplne bez chyby, iba jednu magic pochrumal. Nasiel som Nine hru PSSST, kde robot postrekuje husenice, aby mu nezozrali rastlinku a viac jej netrebalo.

Vecer sa Feri vracal od Vierky, tak sa u nas stavil. Ponadavali sme spolu na pocasie. Chlopi den predtym sadli na pivo rovno pod mojimi oknami, skoda, ze som ich nezastihol. Nabuduce.

Beethovenova 6. symfonia, zvana aj pastoralna, okrem toho, ze je nadherna, dokonale vystihuje velkonocny pondelok. Jej prva veta sa vola “Prebudenie radostnych pocitov po prichode na vidiek”. Po tom, co som otvoril oci, som otvoril aj okno v spalni do luk. Desat metrov odo mna, hned za plotom sa pasla srnka, vsade bozske ticho, jemny poprasok snehu a jasna modra obloha. Napustil som vedro vody a vyhnal zeny v pyzamach a papuciach von. Sice iba dvojclenny, ale aj tak sa ten krdel rozprchol a jednemu sa tazko naplnali zvyky predkov. Najprv som zakopol o jeden z dvoch stovak krtincov a urobil som krasny sermiarky vypad na koleno. Len miesto kordu mi v ruke ostalo rozliate vedro. Rychlo som ho dotankoval, aby mi potvory nevbehli dnu. S druhou varkou som najprv ponahanal manzelku. Vo vyhodnej pozicii som sa s vedrom rozmachol a krasne by to schytala. Mokre vedro sa mi bohuzial vysmyklo z ruky a tak okrem trochy vody schytala aj modrinu na nohe. Na Ninu potom ostalo par kvapiek. Zenske sa nezapreli a dnu si neodpustili posmesne poznamky. Nuz, kto chce kam, pomozme mu tam. Schytil som pohar a dostali este jednu davku. Dalsi rok budu pekne a zdrave.

Slnko krasne svietilo, sneh zmizol, ale dost fukalo. Napriek tomu sa nam od kozuba ani nechcelo ist domov. V pondelok sme futbal zrusili, chlopi vraj boli zaneprazdneni. Zaujimave, ze vecer v Mexiku sa pri pive zisiel takmer cely mansaft. Cez den kazdy soferoval, tak sme si zasluzili jedno tankove. Fajne sviatky.