Citam. A robim to cely zivot. Asi do polovice gymnazia som schrumal stovky knih, takych normalnych. Potom som presiel hlavne na odbornu literaturu a to mi vydrzalo dost dlhu dobu. Nastastie, pred par par rokmi som sa k beletrii navratil. Ked mi dosli ruski klasici a ostatne knihy z rozsiahlej domacej zbierky, tak som si povedal, ze zivot je kratky, niet casu na balast. Kedze v literature sa az tak neorientujem, rozhodol som sa pre jednoduchy algoritmus vyberu knih. Ten za mna vlastne spravili povolanejsi uz davno. Z dvoch zdrojov som zdedil rozsiahlu kniznicu vratane edicie nositelov Nobelovej ceny. Na chalupe ich mam poukladadanych v polici pekne chronologicky a v tomto poradi som sa do nich aj pustil.

Momentalne mam za sebou asi pol metra a aktualne ukrajujem zo 7cm Forsyteovcov. Musim povedat, ze vsetko to zatial boli vyborne veci a je skoda, ze skola nam ich akurat tak znechutila.

Kolegovia spisovatelia boli fakt geniovia. Nazyvat ich kolegami mam plne pravo, lebo nas zakon o dusevnom vlastnictve definuje softver ako literarne dielo. Tiez si denno-denne skladam versiky v programovacom jazyku. Akurat, ze ich jedina esteticka hodnota spociva vo farebnom zvyraznovani syntaxe.

Po veceroch dobre padne zmena zanru. Ak nahodou nemastim hry.

Je to tak, zena ma na svedomi, ze sa zo mna, hlavne minuly tyzden, stava zavislak na hrach. Roky do mna hucala, aby sme si kupili hernu konzolu, ze u kolegyn je to spica zabava s tou palickou v ruke na Wii. Nechybalo mi to, ale navela som teda kupil Xbox s Kinectom. Kinect je skvela vec, sportuje sa s nim paradne. Ma len jednu chybu, treba sa pri nom hybat a z toho uz moje babiky take nadsene nie su. Vysledkom je, ze po troch mesiacoch si na nom pustaju len pesnicky na TyTrubke. A aby sa nepovedalo, ze na to pada prach, tatko masti pribalene 2 diely Assasin’s Creed. Je to genialna hra, ma akurat jednu drobnu chybu, ze clovek nevie prestat. Aktualne sa plantam s piratmi po Karibiku. No nic, koncim, idem pohlusit zopar kminov.