V aprili sa toho dialo dost, len moja lenivost nieco napisat je obrovska. Z vlastnej skusenosti uz viem, ze blog je zdrojom informacii, ked chcem spatne nieco zistit. Doplnam preto dennik pre vlastnu potrebu.

O novom zeleze som uz pisal.

Prace mam kopu, na psychiatriu to nie je, ale na vyhovorku, ze nic nepisem to staci. Musim byt viac disciplinovany a to neplati len o pisani. Foteniu tiez velmi neublizim, uz aj to cvakanie mi pride zatazko, ale v poslednej dobe sa lepsim. A to nehovorim o pohybe. Po vyse roku behania, sa mi kondicka pekne zlepsila a mal som z toho aj celkom radost. Pred par tyzdnami ma vsak po behani zacalo boliet operovane koleno a nebolo treba viac, aby som s tym prestal. Nabehol som na bicigel, ale tiez sa premozem len dvakrat do tyzdna. Davam si tymto verejny zavazok, ze zacnem viac makat a skusim aj ten beh, ci to rozbeham.

Jar nam vysla prekrasne, dva vikendy sme travili na chalupe. Porobili sme po vonku, na podkrovi, babiky nieco zasadili a nazbierali trochu flory do Nininho herbara do skoly. Stromceky som orezal tak po partizansky, od oka, ale po dvoch tyzdnoch krasne vykvitli, cim dokazali, ze som ich az tak strasne nedokantril. Kosit som musel uz dvakrat.

Krasotiny zdvihli zadky od lifestylovych casopisov a vydumali si dekoracie a nabytky do podkrovia. Po tom, co sme obehali stavebniny a splasili zachovalu europaletu, sa pustila moja draha do stolika na podrovie. Jej prvotne odhodlanie a slub, ze to spravi sama odvial vietor ako piliny, ked som s bruskou tancoval okolo dreva dve hodiny. Ale natrela to sama.

Ako kazdy rok, aj tento si svoju rocnikovu pracu robila Nina “sama”. Nasa mamka si nad tym opat vzala patronat, napriek mojim dlhorocnym protestom, a potom stresovala pol mesiaca, najviac samozrejme seba. Cele to obdobie jej pomohol prekonat fakt, ze vinnik bol znamy – ignorant, ktory ma na haku, aku pracu jeho decko odovzda. Nakoniec to ukoncili v poriadku a mojej zene prestalo hrozit, ze sa z nej stane alkoholik.

Inak sa mame fajne, akurat, keby nam nezburali polku Centrumu. Mame tu na par mesiacov rusne stavenisko. Napisem o tom viac neskor, teraz len tolko, ze kostolnici si stavaju novu faru, Billa novu predajnu a parkovisko rovno pod nasimi oknami. A 50m dalej rekonstruuju nedostavanu kliniku a budu tam byty.