Pre technicke duse. Uz som onehda pisal, ze som lenive rachotiny (teraz nemyslim moje dve krasavice, ale stare notebooky) priviedol k zivotu nainstalovanim Linuxu.

Uz ho ma aj Nina na svojom 10 rocnom zdedenom stroji, kde uz aj Windows XP bol strasne dychavicny. Cele dni sucha prsty na mobile, ale ked potrebuje nieco do skoly, LibreOffice a Firefox jej na tom odrazu bezia velmi svizne.

Svoj maly netbook pouzivam tak raz za mesiac, ked idem mimo domu a hrozi, ze budem musiet pisat zlozitejsie maily zakaznikom, na co smarphone nestaci. Vzdy tesne predtym si na nom zaktualizujem vsetok softver. Nastastie, rovnako ako Android v mobile (spominal som uz, ze Android je Linux?), aktualizacia VSETKYCH programov sa da spravit jednym klikom z centralneho miesta. Ale aj tak, sliepnat do mikroprditka a bojovat s mini-klavesnickou, to uz nie je pre moje rozmaznane rucicky.

Moji znami uz vedia, ze ked im davam dokopy ich bordel na pocitacoch s Windows, snazim sa k nim pripajat z domu pomocou programu TeamViewer, ktory je zadarmo, aby som nemusel nikde chodit. A cuduj sa svete, ten isty soft funguje rovnako aj pre Linux. Teraz uz nemusim ani zadok zodvihnut. Minule som takto Nine nainstaloval nove programy z druhej izby. To len pre inspiraciu.

Na obrazku som pripojeny k Linuxovemu netbooku na mojom velkom pocitaci s Win 10.