Tento vikend som doma ostal sam s Ninou. Sasa je s kamaratkami v Prahe a Nina je nachladena, co znamena, ze ma nikto nenahana do pratania, ale zase ani na bicykel nemozeme vybehnut. V pocitaci mam kopu fotiek a v hlave blogov, co uz davno mali byt spracovane. Vyuzivam teda tento hluchy den a co-to popisem.

Uz davno som spominal, ze nas Centrum na Sidlisku III je v poslednej dobe, bohuzial, uz su to roky, jedno velke stavenisko. Odparkovat u nas cerstvo umyte auto znamena, ze na druhy den je na nom suvisly povlak prachu. Ked prestali robit jedno, zacalo sa druhe. Pojdem chronologicky.

Najprv snad na ukazku pohlad z nasho balkona v lete roku 2005.

Kotolna

V roku 2013 ktosi odkupil nepouzivanu kotolnu a spravil z nej administrativne priestory. To co som napisal v jednej vete, v skutocnosti znamenalo zburanie komina a pristavanie dvoch poschodi. Clovek by povedal, ze zburat par tehal potrva den-dva, ale ak sa dobre pamatam, trvalo im to 2-3 tyzdne. Tie zbijacky sme este nejak prezili, netusili sme, ze to je len predohra k ostatnym burackam v Centrume.

“Namestie”

Bezne veci okolo nas si vacsinou ani nevsimame, toboz ich este fotit. A tak sa stalo, ze nemam jedinu fotku nasho stareho strediska. S namahou som nieco nasiel v Korzari, snad ma nezazaluju, ak tu dve fotecky capnem:

Centrum vyzeral ako Hirosima. Roky-rokuce nam slubovali opravu a nic. Nakoniec sa do toho pustili pred Vianocami 2013. Mantaci, samozrejme, ze kvoli pocasiu to museli na zimu prerusit a pokracovat az na jar. Vsade bordel. Na druhy rok to takmer dokoncili, ale potom sa cosi so zhotovitelom nedohodli financne a na dokoncenie sme museli pockat par dalsich mesiacov.

Nakoniec sme sa dockali. Na pohlad ziadna vyhra. Z namestia sa stala jednoliata siva betonova plocha. Malokomu sa paci, ale treba uznat, ze to nie je az take hrozne. Stromky pekne vyrastli a v lete robia tien. Lavicky su konecne funkcne a plocha naozaj ozila. Decka sa tam prehanaju na bicykloch a skejtoch a mamicy kocikuju a posedavaju. Po dvoch rokoch sme dokonca zistili, ze mame aj fontanky, lebo teraz v septembri sa asi konecne nasli peniaze na vodu. Okolite chodniky a promenady sme dostali ako bonus, rovnako aj luxusne schody a parkovanie pri ambulanciach. Akurat majitel budovy v uplnom strede namestia sa nejak pozabudol a nespravil vobec nic. Haraburda tam strasi doteraz.

Takto pekne sa nam skoncili prve dva roky stresu z mechanizmov.