Odkedy som prec z fakulty, co je dobrych 13 rokov, na ziadnej som nebol. Vlastne bol, vacsinou kazdy pondelok a stvrtok – my zivnostnici sme vzdy v praci, aj pri orosenom.

Tentokrat to bolo serioznejsie, s Francuzmi, pre ktorych k obojstrannej spokojnosti robim par dni v mesiaci. Nacim bolo prebrat nove vizie ich softveru. A tak si cely vyvojarsky tim (okrem dvoch obchodakov to bola vlastne cela firma) dal rande v Budapesti. Musim povedat, ze takato firma je pre mna rarita a mala by byt vzorom pre mnohe ine. Uplne vsetci ziju v inom meste a pracuju dialkovo. Traja Francuzi, dvaja Belgicania a okrem mna este jeden Slovak od Nitry. Zatial som sa videl len s dvomi z nich.

Po prichode do **** hotela v centre mesta som okamzite nadobudol pocit, ze sem nepatrim. Distinguovani britski dochodcovia v oblekoch a nemecke damy v satach prave dopijali vecerne drinky. Recepcny si so zdvihnutym obocim premeral tipka, co sa dosuchtal v rifliach a s batohom na chrbte a pozdravil ho s dychom klobasy z bagety kupenej na kosickej stanici. Esteze som si nezobral svoje tricko Black Sabath. Na mojom poschodi som stretol dvoch podobnych, aj som sa potesil, ze to su nasi, ale ked som pocul, ze hovoria po holandsky, radost ma presla. O 10 minut ma v lobby obklucila hrstka manikov, vyzorovo okamzite mojej krvnej skupiny. Boli medzi nimi aj ti dvaja “holandania”. Vobec mi, krave, netrklo, ze v Belgicku je aj flamska cast!

Rychlo sme sa zoznamili a debata pokracovala pri pive. Jeden a pol dna sme pracovali a debatovali v hotelovom saloniku a zvysok casu sme travili na vybornom jedle a pive.

Pohlad na nasu skupinu bol mierne usmevny. Moju chabu znalost aktivnej anglictiny vyvazovala rovnaka uroven mojich frankofonnych priatelov. Debata, kedy bolo nutne zopakovat kazdu druhu vetu, sa nedostala do hlbokych filozofickych rozmerov. Ale nie, trochu prehanam. Ani nas vizual nebol na obalku casopisu. Zhrbene tintitka v trickach len potvrdzovali vzitu (a mylnu) predstavu o programatoroch. Zdanie vsak klame. Vacsina z nich su vynikajuci cyklisti, ktori jazdia po celom svete. Niektori sa takto dali aj dokopy. A dvaja z nich su majitelia firmy s milionovym obratom a vsetky trovy nam platili svojom zlatou Visa kartou.

V posledny den sme sa porochnili v Szecsenyiho kupeloch. Sedem vyziablich tipkov asi vela zien neohurilo. A bolo ich tam pozehnane a z celeho sveta. V meste to vazne zilo, bolo kvantum turistov. Dobre bolo.

“Otuzovanie”

Dnes sme boli s Ladoborcami otvorit sezonu. Viem, este je teplo, vzduch 16°C, voda 14°C. Ale zaplavali sme si vyborne, 24 minut. Akurat cely areal uz zamkli a museli sme preskakovat plot.