Ledva nam pred domom skoncili prve rekonstrukcie Centrumu, uz sa zacala dalsia. Dosli nenapadni muzici, neboli sice zeleni ako na Kryme, ale z nicoho nic nam rovno pod oknami natiahli zeleny plot. Lopotili sa s nim par dni. A toto “tempo” bolo typicke pre cely zvysok akcie.

Navela sa dokopali a vyvesili oznam, ze tam bude parkovisko. Medzi ludmi sa posuskavalo, ze z roky nefungujuceho kina Kozmos ma byt Billa. A vskutku, po par tyzdnoch nabehli stroje a zacali robit bordel aj vo vnutri. Co nase oci nevideli, usi nepoculi, to nase srdce nebolelo.

Vidiet a pocut vsak bolo manikov vonku, na buducom parkovisku. Sudruhom vychovanym v studenej vojne muselo srdce pukat pri pohlade, ako sa buraju betonove veze atomoveho krytu. Kvalitne ho postavili, masina tam busila dva tyzdne.

A potom vo velmi lezernom rytme o par mesiacov parkovisko dokoncili. Mam to na casozbernom videjku:

Bizarre, podnik na poschodi, kde chodievam na obedy, ako spolusponzor parkoviska zacal jednym supom prestavovat svoju terasu. Terasa uz nie je, je tam nova miestnost.

Az v lete bol konecne pokoj. Na moj vkus, kus dlho im to vsetko trvalo od februara.