Hustou tmou sa ruti auto a reze jednu serpentinu za druhou. David nenapadne podotkne, ze on by to dal pomalsie, naco Rici za volantom vobec nereaguje, len sem-tam zanadava, ked naberie vacsi vymol na rozbitej ceste. PM na zadnom sedadle obcas pozrie dozadu pri kazdom cinknuti 20L sudu piva o vycapne zariadenie, ze vraj, skoda by toho bolo. Auto mina Lysanku a o cosi opatrnejsie zataca popri Sporte, ktory je v piatkovy vecer dost pusty. Uz to nie je daleko, ale navstevnici su v dokonalej tme dokonale strateni. Nepomaha ani krystalova obloha a ziariaci Sabinov v dialke dole. Rici odparkoval a neomylne zaviedol navstevu do chaty pod cestou.

O hodinu zavolal Trenki, nech ho znavigujeme od Sportu. Napriek Riciho stopercentnemu presvedceniu o svojich navigatorskych kvalitach netrafil. Musel mu ist naproti, ale jeho navadzacie sebavedomie neutrpelo ziadnu ujmu. Dokazal to uz o hodinu, ked sa ozval Rasid. Povodne mal dojst az na druhy den, ale myslienka, ze ostatni sa uz kochaju prirodou a pri pramenitej vode debatuju o Platonovi ho tak zozierala, ze to nevydrzal a nasadol do auta. Samozrejme, ze ani on netrafil. Navadzacia konverzacia vyzerala asi takto:

Rasid: Nazdar, zaparkoval som pri Lysanke.
Rici: Chod hore takym chodnikom za svetlom. Ked sa stratis, ozvi sa.
Rasid (o 3 minuty): Kurnik, ziadne svetlo tu neni!
Rici: Ta bo si mantak, pockaj, idem po teba.
Rasid+Rici (o 3 minuty): Hovoril som, ziadne svetlo tu nevidno. Sak kus improvizuj a chod a potom ho zbadas. Aha, uz vidim, a este dalsie styri. Tie ostatne si nevsimaj, to su ine chaty, tamto je moja.
Vsetci (o 3 minuty): Na zdravie!

Pisanie v tretej osobe mi ide este horsie nez v prvej, nuz pokracujem normalne. Hoci sa pilo striedmo, nechapem, preco sme sa nechali Ricim presvedcit na nocnu prechadzku na Lysu. Asi 500m vyletik je trochu do kopca, co bol dostatocny dovod, aby dychavicny Trenky pockal na pol ceste a dal si zatial cigaretku. Nie je lahko rozchodit par hambacov.

Prirodu a chatu sme mohli obdivovat az na druhy den, kedy sa nadherne vycasilo a dnu sa fakt sediet nedalo. Trenki by sa sice neunuval, ale vidina piatich cachiek ho, ako naruziveho geocachera, nenechala lahostajnym. S GPS v ruke sme sa vybrali za prvou skrysou. Pre mna to tiez bola premiera a vytesoval som sa ako decko. Clovek si popritom nafoti aj okolie.

Kym sa varilo hovadzie ragu s vinom a olivami, stiahli sme nejake pivecko na dvore.

Syty obed si pytal pokracovanie prechadzky. na Trenkiho naliehanie, sme to nerezli priamo na Lysu, ale obchadzali sme ju zo vsetkych stran. Co budem pisat, pocasie a priroda, hotovy balzam na dusu. Hore som nebol asi 15 rokov a vsetko bolo pre mna nove.

Za chatou horskej sluzby chlapik spristupnuje davno zasypanu jaskynu. Vercajg nechal na mieste a mne nedalo sa dole nepozriet. Zatial je tam takych 5m, ale raz to mozno bude Domica.

Niekto slapal, niekto sa viezol.

Na Oltar Kameni bola jedna z cachiek, ale zaujimavejsia vec sa nam tam prihodila. Ako tak postavame, zrazu Rasid vykrikne – Aha, kolko diviakov! V nemom uzase sme asi 100m od nas zbadali prebiehat stado o velkosti asi 30-50 kusov. Nikto z nas nic podobne este nevidel. Super zazitok! Trenkiho to nakoplo a vyliezol az k vysielacu.

Po dvoch hodinkach na vzduchu nam v chate dobre padlo jedno orosene. Pekne a utulne to tam Rici ma. Poobede dosiel Tono a este si stihol strngnut s Trenkim, po ktoreho dosla vecer manzelka.

Velmi pohodovy vikend to bol, dobre sme pokecali. Dodatocne sme oslavili narodeniny Davida a Riciho a Tono oslavoval narodky cerstvo v nedelu. Tukli sme si aj na nepritomneho Milana. Vyborne som si oddychol.

P.S.: Nadherne pocasie bolo aj tento vikend. S Ricim s me dnes zbehli na Delnu, trosku si zaplavat, ako to robime uz 2 mesiace aspon 2x do tyzdna. Dnes sme uz nezaplavali. Vzduch -3°C, voda 0°C, suvisly lad 2cm, museli sme rozbijat palicami a rukavicami. Najblizsie uz bude potrebna sekera. Plavat sa uz nedalo, ale clovek v nehybnosti aspon tak nezmrzne, ked si vytvori okolo seba film teplej vody .