Minuly tyzden bol u nas doma krik a slzy, ako kazdy rok. Nasa ratolest odovzdavala rocnikovu pracu, na ktoru mala cas par mesiacov, ale ako to uz byva, najlepsie sa robi tesne pred terminom. Samozrejme, nasa mamka to vzdy berie vaznejsie nez decko a to je aj pricinou vysokych decibelov v komunikacii medzi mojimi zenami. Ja ako “ignorant a otec, co sa vobec nestara o svoje decko” som radsej vybehol na bicykel.

Nakoniec sa podarilo, Nina postupila z triedneho kola ako nahradnicka a jej pekna prezentacia v Prezi je dostupna aj tu (stlacajte medzernik, posledne video sa neda prehrat). Robila ju skutocne sama:

V takejto dusnej atmosfere sa konalo aj okresne kolo biologickej olympiady. Nina na ucenie vela casu nemala, isla len na skusy. Zadarilo sa, skoda, ze v jej vekovej kategorii sa nepostupuje dalej.

Saturn

V lete roku 1996 som uz par mesiacov chodil s najuzasnejsou zenou, ktora je dnes moja manzelka. Romanticke napady ma vtedy neobchadzali ako dnes a do pozornosti sa mi lahko dostala aktivita NASA. Chystali sa vypustit sondu Cassini na Saturn. Ludia mohli vyskumnemu timu posielat pohladnice a listy, ktore sa zoskenovali, napalili na DVD a imiestnili do sondy. Pohladnica z Presova putovala do Pasadeny.

Po 20 rokoch sa pre sondu zacina velke finale. Tak som si na to po rokoch spomenul a som rad, ze sme pri tom.