V máji 1994 sme sa lúčili s našim gymnáziom a keďže to je vyčerpávajúca aktivita, vyhladlo nám. Vracajúc sa s rožkami v ruke, stihli sme si spraviť pamätnú fotečku pred GTŠ.

Túto sobotu sme mali už naše štvrté pomaturitné stretnutie, čo je celkom unikát, ako tak pozorujem u ostatných. A vždy je nás pekná kôpka, tentoraz 23 ľudí a triedna profesorka. Bolo to ako vždy výborné. Rozpisovať sa o tom nebudem, kto bol vie, kto nebol, toho to nezaujíma.

A ešte pred zotmením sme náš rozsiahly fotoarchív obohatili okrem iného aj o novú scénu, len rožky sme nahradili nejedlými čudami. Tak opäť o päť rokov!