Už takmer dva mesiace som zdochlina. Kým bolo pekne, musím neskromne podotknúť, že som držal formu, ako fyzickú tak aj psychickú. Na psyché nenadávam ani teraz, ale dobrá telesná forma je ta-tam. Naposledy som korčuľoval niekedy začiatkom októbra a to už diaľničiari klčovali stromky na Marakani. Odvtedy ani škrt, iba práca a nejaké to chalupárčenie a otužovanie. Ani neviem ako, ani ma vtáčik neosral, len som sa dnes zdvihol od práce a sadol na bicykel.

Vybral som sa starou trasou do Šariša a potom novou “až” do Michalian. A pre tých, čo sa tiež dlhšie nemotali po okolici, som nacvakal zopár záberov.

Zázraky sa dejú na východe. Obchvat Prešova R4 nemešká, práve naopak. Cyklochodník pri Marakani bol dlhé roky oázou civilizácie uprostred zarastenej a spustnutej divočiny, kde boli kedysi ihriská a lúky. V septembri som sa na korčuliach začal vyhýbať pilčíkom, ktorí za dva týždne dali dole stovky kubíkov porastu. A dnes… Prefrčal som cez rušné stavenisko. Cyklochodník sa na úseku asi 200m zmenil na zablatenú cestu, ktorú križuje dočasný most cez Torysu a lesný svah dostal zostrih strojčekom nulkou, aby na rúbanisku mohol onedlho vyústiť nový tunel.

Toto je 180 stupňový pohľad z cyklochodníka smerom od Prešova. Vľavo je strelnica, vzadu takmer nebadateľný Šarišský hrad a vpravo provizórny most.

A pohľad z opačného smeru:

Ani sa mi nechce veriť, ale nájdu sa aj takí, čo ešte nevideli dve nové lávky dvojičky vo Veľkom Šariši. Prvá je na začiatku Šariša od Prešova, hneď pri čističke.

A rovno za mostíkom je nový cyklochodník až ku mostu pri kostole. Luxusne sa na ňom korčuľuje.

Pokračujeme uličkami Šariša, kde sa objavia vodorovné značky bicyklov. Aj tak sa dá “postaviť” cyklochodník. Na konci mesta pred priemyselnou zónou však nachádzame druhú navlas rovnakú lávku.

A pri nej sa začína fungeľ nová cyklotrasa až do Lipian, zatiaľ končí pred Michaľanami. Jej progres sme sledovali od začiatku, keďže vedie len pár metrov od rybníkov, kde si od októbra chodíme chladiť vercajg.

Super cestička nás dovedie až ku štýlovému mostu pred Michaľanami, ale ešte predtým nám súdruhovia dvihnú adrenalín nenápadným jarkom. Pre bicykel to nie je problém, ale korčuliar neprejde. Pevne dúfam, že to je len dočasné riešenie.

Samotný most je viac než štýlový, len ešte nie je hotový a moja vychádzka pri ňom skončila.

Všetci sa už tešíme, ako nám šumná brigádnička v Sabinove donesie pivko, zatiaľ čo si budeme vetrať korčule abo velocipédy.