Alebo ako som sa stal programátorom a nie motorkárom
Minule sa ma Réka, Jožinova manželka, v našej online skupine opýtala, či nemám obrázky z Krpata. Zrejme jej Jožin prezradil, že kedysi v minulom storočí som na gymnáziu vyprodukoval jednu počítačovú hru s názvom Krpat. Že vraj oni teraz s deckami frčia na starinách. Nie je problém, pomyslím si, všetko mám už dávno na blogu alebo v cloude. Aký bol môj šok, keď som sa ani po pol hodine nedopátral svojho zabudnutého pokladu. Musím priznať, že ma oblial studený pot, niežeby svet prišiel o veľký klenot, ale predsa, sú to milé spomienky a na poriadok vo svojom archíve som náležite hrdý. Nakoniec som to našiel, všetky moje 8-bitové hry a programy boli v zabudnutom adresári, ktorý som hneď presunul tam, kam patrí a ten sa potom automaticky dvojmo zálohoval.
Napriek tomu som žiadne obrázky z hry nenašiel a musel som si stiahnuť emulátor a hru zahrať. Pri tejto bohumilej činnosti ma zastihla Nina a veľmi sa začala interesovať o čo ide. Ale poporiadku. Keby to bola nuda, vydržte, budú aj kvízové otázky a vecné ceny.
Keď som mal 15 rokov, naši rodičia sa rozhodli do svojich ratolestí investovať 3000 Kčs. V tej dobe to pre mňa a Miňa predstavovalo Sofiinu voľbu – počítač Didaktik M (československý klon legendárneho Sinclair ZX Spectrum) alebo mini motorku Stella.
Už si ani nepamätám, kto za čo loboval, výsledkom však bolo, že v lete 1991 nám domov došla “brána do sveta profesionálnych počítačov”, o čom nás v tej dobe každodenne presviedčala televízna reklama. Didaktik, staručký televízor Merkur, magnetofón a dva joysticky sa na pár rokov stali našimi každodennými spoločníkmi.
Okrem hrania hier som takmer okamžite začal aj programovať, najprv v jazyku BASIC. Najprv som sa pustil do vlastnej verzie Tetrisu. Bez internetu si človek mnoho vecí iba domýšľal. Takto, netušiac, že sa jedná o ruskú hru a s Gréckom nemá veľa spoločného, som padajúce bloky umiestnil do portálu medzi dva iónske stĺpy. Ani neviem, prečo som hru nedokončil, ale stačilo to na to, aby som si uvedomil, že s BASICom ďaleko nezájdem a budem sa musieť naučiť jazyk Asembler (nesprávne aj strojovým kódom zovaný), ktorý mi nad počítačom poskytne úplnú kontrolu a predsa len je cca 800 krát rýchlejší.
Krkolomný jazyk asembler som za pár týždňov zvládol a dodnes z toho ťažím. Keďže ide o najnižší programovací jazyk, človek sa počítaču dostane doslova na kosť, s procesorom komunikuje jeho rodnou rečou a sám si alokuje každý bajt pamäte. Aby som nenudil, každý ďalší jazyk, čo som sa naučil bol našťastie vyšší a oproti asembleru predstavoval prechádzku ružovou záhradou (Pascal, C, C++, Lisp, Java, Javascript, Visual Basic, C#), výnimku tvoril snáď len Prolog, pri ktorom sme na fakulte museli preukázať väčšie mentálne vzopretie.
Len pre ilustráciu, takto vyzeral jeden zo zdrojových súborov hry: Movall.a80
Ale naspäť k hre Krpat. Predám slovo svojmu ja z roku 1998, ktoré na svojej prvej web stránke uvádzalo toto:
“Kedysi dávno, ešte na gymku, plný nadšenia som vypotil túto hierku. Najprv som nechcel robiť hru. Iba som nakreslil čerta a skúšal som ho animovať. Chcel som sa trochu pohrať s asemblerom, ktorý som sa práve naučil. Mimochodom, celá hra je 100 % asembleri Z80. Keď čert skákal a chodil, vymyslel som mu meno Krpat, dokreslil prostredie a dorobil na to kód. Potom stačilo urobiť rutiny na obludy a detekciu kolízií, dokresliť všetko čo treba a hra bola hotová. Kreslil som v Art Studiu. Ťahalo sa to dlho, niekedy som neprogramoval celé dni. Nakoniec som ju v roku 1994 dokončil, ale reprezentačnú verziu som vypľul až v 1995. Týmto som bol zrejme posledný sinclairista v našich končinách. Počas programovania Krpata som robil kopec iných vecí, učil sa iné jazyky, takže sa to vlieklo. Najviac času mi zabralo kreslenie, keďže nie som grafik a denne som nakreslil maximálne jednu potvoru alebo stavebný blok. Bohužiaľ hra nie je vrcholom hrateľnosti, ale je podľa mňa technicky dosť dobrá s rýchlymi a neblikajúcimi animáciami, čo nebolo na Spectre vždy pravidlom a má kopec farieb, čo bolo ešte zriedkavejšie kvôli dosť blbej videoramke.”
Niet čo dodať. Kto si chce prečítať úvodnú legendu tu je. Buďte zhovievaví, nezabúdajte, že to robil 16-17 ročný chlapčisko.
Všetky takéto staré hry sa dajú hrať na PC, v mobile alebo priamo na webe pomocou tzv. emulátorov, programov, čo simulujú staré počítače. Krpata som si spustil v jednom z nich, aby som vytvoril zopár sľúbených obrázkov. Tu sú.
A pridávam aj krátke video pre predstavu, sú na ňom všetky obludy, čo som vymyslel.
Nebolo to však také jednoduché. Už po hodine hrania som zistil, že k záverečnému boju s Luciferom sa bez mapy nedostanem. Hru som od začiatku písal s tým, že hráč si bude musieť kresliť mapu pekla. To sa mi teraz robiť nechcelo, ale medzi starými vysvedčeniami som našiel fascikel s nápisom Krpat. A bola tam.
S jej pomocou som našiel zvyšné dva kľúče a mohol som zahlušiť Lucifera. Vážne som zabudol? Nuž áno, hru som prešiel podvodom s nekonečným zdravím. Naostro by som to dnes už asi nedal.
Fascikel ukrýval množstvo artefaktov, vďaka ktorým sa moja cesta do minulosti naozaj podobala na prácu archeológa. Napríklad moje prvotné náčrty oblúd boli na písomke z chémie. S týmto predmetom som sa trikrát nekamarátil, ale v daný deň mi očividne išla karta. Zaujímavejšie však je, že draka a “kockochoda” som vymyslel v treťom ročníku, keďže práve vtedy trápia úbohých gymnazistov jednoduchými a aj zložitými cukrami.
Animovanie postavy? Najprv trochu kreslenia, potom zamak matematiky.
Pre mojich kámošov od fachu, sem siahajú moje počiatky technickej dokumentácie, čo robí môj terajší softvér, akurát vtedy som ju písal na papier.
Online hra
A nakoniec to “najlepšie”. Krpata si môžete zahrať aj vy priamo online. Nemusíte nič inštalovať a keďže som súcitný, poskytujem aj “cheat” verziu, kde sa nedá zomrieť. Masochisti môžu skúsiť normálnu verziu.
Úloha 1
A prichádza úloha s odmenou. Kto prejde Krpata až do konca, má u mňa pivo. Ako dôkaz mi mailom musí poslať snímku obrazovky so záverečnou rečou oslobodenej Frnďolíny (pravé tlačidlo myši a Uložiť obrázok, alebo stlačit kláves PrtSc a vložit do obrázka, mailu, wordu, …). Ďalšie pivo dostane, ak hru prejde bez priloženej mapy (vytvorenie vlastnej mapy je povolené), dôverujem vášmu slovu. A ešte jedno je pre borca, čo to zvládne bez nekonečného života.
Stužková
Koncom roku 1993 som bol, čo sa animovania týka, vo švungu. Video z našej stužkovej sme mali plne v našej réžii. Natáčali Oto a jeho otec. V takejto situácii sme sa rozhodli, že úvodné titulky spravíme na počítači. Samotné video som naprogramoval ja. A čuduj sa svete, softvérik som našiel v zázračne nájdenom adresári. Zvuky sme na kazetu VHS doplnili primitívnym spôsobom pomocou magnetofónu s pomocou mojich bratov. Kazeta s nahrávkami vtáčieho spevu od Šarika, varechy a škatuľa na buchot, 9 ročný Martin na výkrik a moje pískanie, to boli ingrediencie do zvukového guľáša. Obraz v plnej kvalite z emulátora som spojil so zvukom z VHSky a takto to vyzerá.
Smelé plány
Obal s Krpatom ukrýval ešte jednu raritu, na ktorú som totálne zabudol, niežeby som si zvyšok pamätal. Po skončení Krpata som plánoval ďalšiu veľkolepú hru, omnoho rozsiahlejšiu, s izometrickým zobrazením. A práve torzo jej nedokončenej mapy sa mi zachovalo.
Pozorne si ju prezrite v plnej veľkosti, súvisia s ňou ďalšie dve otázky, tentokrát bez odmeny.
Úloha 2
Ako sa mala hra volať?
Úloha 3
Kde sa mal odohrávať dej hry?
a) v úli
b) pod zemou
c) v mravenisku
d) na odvrátenej strane mesiaca
Pridaj komentár