A je to už de iure. Odvčera je naša Nina plnoletá. S de facto je to komplikovanejšie. Naša drobná osôbka, s pohľadom o jeden a pol piade nižšie než môj, je čašníkmi pravidelne prehliadaná a kávičku vždy naservírujú mne, čo kávu nepijem. Na sedadle spolujazdca síce sedieť nemôže, ale inak je to sebavedomá mladá žena. A chytrá ako opica, aj keď občas neuveriteľne tvrdohlavá, presne podľa svojho znamenia.

V známom muzikáli sa spieva, že “jedináčik, ten to ľahké nemá”, ale myslím si, že naša si sťažovať nemôže. A ani my. Moje dve kočky sú najlepšie kamošky, mestské turistky, kultúrne a kaviarenské vymetačky. Nina je inteligentné a pekné stvorenie, aj keď po otcovi vraj podedila pofidérne vlastnosti, vrátane divného humoru.

Prajem ti, Nina, všetko najlepšie! Váž si svoju slobodu a zodpovednosť a aj keď si už známky podpisuješ sama a bankový účet ti nebudem kontrolovať, stále sme tu pre teba. Mysli na to o 25 rokov, keď nás budeš chcieť šupnúť na Cemjatu.