Ako každý rok, ani tentokrát ženám nechýbala dovolenka pri mori. Teda, ak by človek súdil len podľa úsilia, ktoré vynaložili na jej vybavenie. Až uprostred leta sme čosi pohľadali, len aby sme si znechutene potvrdili, že z Košíc je minimum letov a všetko sú to aj tak all-inclusive pobyty v hotelových rezortoch. Obrovská nevýhoda provinčného letiska. My sme skôr za historické mestečká a večerné posedávanie v miestnych podnikoch. A trepať sa po nociach autom domov tri hodiny z Budapešti alebo päť hodín z Viedne sa mi pravdupovediac tiež nechcelo.

Odradili nás aj horúčavy v letoviskách. Ak už máme platiť drahý hotel, lepšie nám bude v zelenej prírode s luxusným wellness a špičkovou kuchyňou. A zrazu je aj Slovensko dobré. Aspoň sme si mysleli. Gemer a priľahlé oblasti nemáme vôbec pochodené, a tak sa naše hľadanie logicky sústredilo tam. Ukázalo sa však, že sme národ kolíb, salašov, chát, chaletov a penziónov, s nábytkom z dôb pionierskych táborov, v lepšom prípade sa nájdu aj klenoty podnikateľského baroka. Moderný hotel s kompletnými službami nie je až taká samozrejmosť a my sme si za jedným exemplárom museli zájsť až do Nízkych Tatier. Ale musím povedať, že hotel Partizán v Táloch nesklamal a zatiaľ to bolo to najlepšie, kde sme na Slovensku bývali. Ukážkové wellness s bazénom, bowling, raňajky s prossecom, olovrant s kávou a viacchodové večere, no neber to. Nebol to adult-friendly podnik ako hotel Lesná a detského džavotu bolo vskutku neúrekom. Deti sú dosť nepríjemná stránka života, a podozrievam z neúprimnosti každého, kto tvrdí opak, ale dalo sa to prežiť.

Čierny Balog

Naše dlhoročné plány sme začali plniť pekne zhurta. Čierny Balog je hen za rohom a legendárna železnička nesie v mene rovnakú farbu. Obávali sme sa návalov ľudí, ale začiatkom augusta boli asi všetci pri mori. Absolvovali sme dva okruhy. Ako prvý bol samozrejme náš svetový unikát. Motorový rušeň sa s nami prehnal priamo cez miestne futbalové ihrisko, škoda, že sa práve nehralo. Na druhej jazde nás ťahala parná mašinka. Manželky museli byť zhovievavé, lebo odrastení chlapci javili o starú lokomotívu neskrývaný záujem a každého musela tá jeho zvečniť v digitálnom Matrixe.

Brezno

Ani v okresnom meste nás davy neprevalcovali. Možno to bolo tým, že street food festival sa iba prebúdzal a možno nám len miestni nechceli kaziť fotky. Ostali sme na pouličný obed.

Mýto pod Ďumbierom

Zábavný areál MÝTO SKI & BIKE patrí nášmu hotelu, a keď to teda máme zadarmo, prečo sa nepovoziť. Lyže sme nemali, to som asi zaváhal, bicigľe tiež nie. Muselo nám stačiť spúšťanie sa na kolesách. Ale musím vyzdvihnúť aj ten úžasný výhľad, keď sme vystúpili z lanovky. V diaľke sme spoznali aj náš hotel.

Hotel

Počasie nám napriek predpovediam prialo a hotel poskytoval nemálo možností oddychu, vrátane vnútorného aj vonkajšieho bazéna. Ale kto by liezol do chlórovanej vody, keď priamo pred budovou lákala prírodná nádrž. Ani miestni parobci nepohrdli sviežou vodou. Ale moja najdrahšia manželka to dala a dokonca bola veľmi spokojná. Už sa tam teším na zimný pobyt. Sekeru na ľad mi požičajú.

Wellness sa ukázal ako top trieda. Do sáun a bazéna sme si zbehli každý deň pred večerou. Vekový limit nad 15 rokov bol príjemný a zabezpečil takú malú oázu pokoja. Už tradične nám však spôsobil humorný trapas, keď sa pracovníčka pokúsila slušne vyviesť našu dcéru von. Dalo nám to trochu práce presvedčiť ju, že mladá dáma má už 21. Ale na to sme zvyknutí, aj tento týždeň sa čašníčka začudovala, keď si objednala veľký Birell, že prečo decku také kupujeme…

Hotelová jedáleň ponúkla okrem vynikajúceho jedla ešte jednu zvláštnosť. A musím povedať, že dnešné deti už len tak niečo neohúri, ale čašníci – roboti boli pre ne ako magnet. K nehumanoidným čudám prejavovali obrovskú zvedavosť ale aj rešpekt. Keď čašníci, tí živí, naplnili robota špinavým riadom, ten sa absolútne nehlučne porúčal do kuchyne, šikovne sa vyhýbajúc motajúcim sa stravníkom. Najprv sme si mysleli, že je to len taká imidžovka na efekt, ale pri úctyhodnej veľkosti priestoru sa to ukázalo ako nanajvýš efektívne riešenie.

Po večeri ešte bowling a fasa deň za nami.

Chopok

Nerady, ale jeden deň museli nádhery obetovať na túru. Chopok sa čnel priamo nad hotelom a za necelé tri hodinky sme boli hore. Ženy cestou prekliali celí svet, gravitáciu aj mňa. Bez toho by sa nerátalo. Vedel som, že také Poloniny vo švíkoch nepraskajú, ale že uprostred sezóny nestretneme ani v Nízkych Tatrách z južnej strany živej duše, to som naozaj nečakal. Je to náramná škoda, ale aspoň sme si to užili pre seba. Na Ďumbier po hrebeni som ich už neprehovoril, a aby svojmu výsmechu dodali väčšiu váhu, dole k Srdiečku sa spustili nehorázne drahou lanovkou. Ja som pešo zišiel zarovno s nimi.

Muránska planina

Reklama dokáže veľa a aj nás dostali televízne zábery chlapíka, po ktorom pobehovali veselí syslíci. Sysľovisko na Muránskej planine bolo ďalším cieľom. Sysľov bolo vskutku veľa, ale ľudí ešte viac. Patkaníci boli prežratí a neveľmi sa im chcelo robiť selfíčka s turistami. Zato somáriky boli ochotnejšie. Naveľa sa jeden hlodavec uráčil aj k tej mojej a mali sme zážitok.

Deň bol len v polovici a že si odbehneme na Muránsky hrad. Mala to byť taká rýchlovečka v sandálkoch. Nakoniec to bol celkom zaberák s prevýšením 500m, trvanie 1:30h hore. A keď nám ešte zahrmelo, matka rodiny mala po peknom dni. Samotný hrad som si obehal iba ja, ženy počkali v ktoromsi úkryte pri vchode.

Telgárt

Cestou domov sme sa zastavili v Telgárte pozrieť ikonický Chmarošský viadukt a prameň Hrona. Je to pekný kraj, len keby tie ženy boli menej namosúrené.

Banská Bystrica

Na moju veľkú hanbu boli ešte dve krajské mestá, ktoré som v živote nenavštívil. Po návšteve Bystrice mi ostala už len Žilina. Múzeum SNP bola povinná jazda a musím skonštatovať, že je to zaujímavo urobené, aj pre deti. A námestie majú parádne a hlavne živé. Palec hore. Bábiky centrum poznajú zo školských výletov, a tak nebol problém nájsť ten správny podnik na obed. Základ je neprežrať sa, aby v saune nebolo ťažko.

A to už ubehlo 6 nocí? Ani sa mi nezdá. Pekná dovolenka, určite sa vrátime.