Juzne Cechy

Cely fotoalbum je tu.

Pred 18 rokmi sme sa stvorica cerstvych inzinierov a magistrov vydali na road trip po Juznych Cechach, vratane splavu Vltavy. Repete som planoval uz davnejsie, tentokrat vsak s mojimi blazenami. A konecne sme sa odhodlali.

Sasa je maniak do Marie Terezie a tak si vyhucala navstevy specialnych vystav pri prilezitosti 300 vyrocia jej narodenia (Marisky, nie Sase). Teta nam pozicala kluce od prazdneho bytu v Blave a odtial sme vyrazali cez rieku do Rakuska.

Schlosshof

Prvy den sme odparkovali v Devinskej Novej Vsi a pokracovali pesochodom cez paradny Cyklomost slobody do Schlosshofu. Kym sa clovek dostane do zamku, musi obist obrovsky majer, kde okrem koni, tiav a koz chovaju aj, cuduj sa svete, sysle. Patkanici pobehovali bez strachu kade tade, pre mna to bol zazitok dna.

Ale aj v zamku bolo sumne, slovenske popisy, slovensky casnik v zamockej zahradnej restauracii. Ako doma, az na tie ceny. Rakusak nas osklbal riadne a to aj na druhy den vo Viedni. Zlata moja Osteuropa.

Vieden

Vo Viedni bolo vystav viac, absolvovali sme dve. Nastastie, k listkom na vlak z BA sme mali aj neobmedzene metro, cize pohyb po meste nebol problem.

Zacali sme v Schonnbrunne. Velke, pekne! Potrebujes par hodin. Mam velmi rad taketo obrovske parky a zahrady a pocas nasej cesty sme si takych uzili dosyta. Clovek si sadne na lavicku a pozoruje Japoncov, ako pozoruju nasincov a zaroven riskuju zdravie a posmech pri krkolomnych selfieckach pri kazdej soske.

Nasledovalo muzeum nabytku a mobiliaru v centre. Vsetko, co suvisi s cisarskou familiou a natacanim Sissi.

Este navsteva sv. Pistu a okolia a zmoreni sme sa v noci vratili na Slovac.

Telč

Rano sme z Blavy frcali do Ciech s par zastavkami. Ta prva bola v malebnom meste Telc. Dalo sa, hlavne preto, ze sa tam prave konal zraz veteranov. Stare masinky s kulisami stredoveku robili krasnu atmosferu.

Trebon

Zo spolocnej republiky si pamatame, ze vianocna vecera pochadzala z Trebone. Co som ale netusil je, ze je to krasne historicke mesto a tip nanho mi dal Tono, ktory tam bol so studentmi pred mesiacom. Oplati sa vidiet, este krajsie nez Telc. Samozrejme, nemozno obist rybniky, jeden, menom Svet, je priamo pri centre.

Cesky Krumlov

Vecer sme dorazili do hlavneho ciela nasej cesty, Ceskeho Krumlova. Ostali sme tam tri dni. Mnozstvo turistov, krcmiciek a penzionov len dosvedcovalo, ze tento historicky klenot patri do UNESCO opravnene.

Zamok so znamou vezou, kostoly, domceky a zakruty Vltavy so stovkami clnov poskytuju neopisatelny zazitok. K tomu typicka ceska kuchyna a pivo, co viac si priat. Ked je nuda, staci sa postavit na niektory most a sledovat lodky, ako sa pokusaju prejst cez “jez”. Castokrat sa stane, ze sa nejaky cln prevrati, co divakov vzdy potesi. Moje krasavice po tomto prehlasili, ze na ziadnu vodu nejdu. Pozorovanim sme ale zistili, ze prevrati sa vzdy len klasicke kanoe, nafukovaci raft nikdy. Dobre vediet.

V roku 1999 nahodny okoloiduci, co nas fotil, dobre pochopil nas kompozicny zamer a nesustredil sa na kostol v pozadi, ale spravne zaostril na pozadia ine. Po rokoch sme uplnou nahodou byvali pri tom istom moste v romantickom penzione.

1999	2017, z nasej izby

Jeden den sme, ako spravni lovci UNESCO, odbehli do malebnej dedinky Holašovice.

A potom aj do nedalekych Ceskych Budejovic. Po Krumlove nas az tak nenadchli, ale aj tak pekne. Len ten Budvar, co by clovek cakal na kazdom kroku, tu capuju pomenej.

Zlatym klincom dna bol neogoticky zamok s parkom v Hlubokej nad Vltavou. Krasota.

Po troch dnoch sme z Krumlova vyrazili dole na priehradu Lipno.

Cestou sa nedal vynechat Rozmberk. Sasi sa pacil mlady sprievodca, ktory bol znacne premotivovany a zivo gestikuloval, zrejme sa snaziac odohnat aromu nejakeho zeleneho fajciva.

Lipno

Na priehrade sme sa zasili do kempu. Moje rozmaznane babiky najprv ohrnali nosom, ked zistili, ze to s dvomi nocami v stane myslim vazne. Ale nic ine im neostavalo. Najvacsim lakadlom tejto sumavskej lokality je tzv. Stezka korunami stromu. Ja by som povedal, ze voda v nadrzi, ale nemenovane krehotinky ju zhodnotili ako ladovu a teda nepouzitelnu. Ale aj tak som ich do nej dostal.

Ale naspat ku stezce. Je to konstrukcia vysoka az 40m a dlha 675m. Vynikajuca vec, poskytuje adrenalin, zabavu, poucenie aj vyhlad. A na zaver to najlepsie – mozete sa dole spustit gigantickym toboganom. Nasa unudena a sfucana pubertacka v ten den asi prvykrat vykazovala znamky nadsenia. Vrelo odporucam.

Splav

Na druhy den sme sa podujali na hlavny bod dovolenky, splav Vltavy. Splavuju tam vsetci, stari, mladi, rodiny, triezvi, ale viac opiti. Lodku vam pozicaju na den alebo aj na tyzden a na konci vas privezu nazad k odparkovanemu autu. Komplet servis za par drobnych. Vltava je hlboka maximalne 1 meter, vacsinou len po kolena, cize sa netreba obavat. Kazdych par km je kemp, kde sa da nocovat, alebo len oddychnut, ked dojdu sily alebo pivo. V strede rieky boli naviac strategicky rozmiestnene aj pojazdne bary, aby clovek nebodaj neposiel od smadu.

Vybrali sme si jednodnovu trasu dlhu 17 km Nahořany – Cesky Krumlov. Na nafukovacom rafte sme to pri nevelkej namahe zmakli za 5 hodin, vratane pivpauzy. Zaverecna hodinka priamo v Krumlove bola trochu rychlejsia, kedze na okoli trochu zahrmelo a moja polovicka ma z burok panicky strach. A ked panicky, tak naozaj panicky. Jej maximalne intenzivne tempo padlovania vo vidine skorsieho dojazdu malo sice pramaly vplyv na rychlost nasho plavidla, ale k totalnemu vycerpaniu mojej milej postacilo. Po dobrej veceri a pive jej uz bolo lepsie. Ale inak to bola parada a vsetkych, tusim sedem, jezov sme presli bez problemov.

Zvikov

Po prirodnej vsuvke sme to z Lipna tahali hore. Najprv sme kukli vyznamny hrad Zvikov. Ma uzasnu polohu na sutoku Vltavy a Otavy.

Dole v dedine maju pekny maly pivovar s restauraciou, dobre sme sa tam napchali.

Orlik

Cestou na Karlstejn sme stihli obzriet zamok Orlik, ale len zvonku a park.

Karlstejn

Ten sme si nechali na dalsi den. Karlstejn musi byt, hlavne preto, ze Nina tam este nebola. Prekvapivo tam nebolo az tolko turistov, co v Krumlove a aj ceny v podnikoch boli trochu nizsie.

Dali sme dve prehliadkove trasy. Vyklad bol zaujimavy. Kazdy si aj tak zapamatal len vyklad o kadibudke na vezi, ako ju lud a narodovci premenovali na “vysernice” ci “kakatorium”.